Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Garbage Hill

.michal Oláh .reportáže

Vinou jednej z najstrašnejších genocíd vlastného obyvateľstva Červenými Kmérmi sa Kambodža ocitla na pokraji humanitárnej katastrofy. Tisíce rodín sa prepadli do chudoby a našli útočisko na smetisku Garbage Hill. Z pekla chudoby ich vyslobodil jeden z producentov filmu Titanic Scott Neeson.

Garbage Hill BORIS NÉMETH

kambodža sa vymyká spomedzi iných rozvojových krajín. Odohrala sa v nej najväčšia novodobá genocída vlastného obyvateľstva z dôvodu vzdelania alebo spoločenského postavenia. Následky cítiť aj štyridsať rokov po týchto tragických udalostiach. Na čele vyhladzovania stál vtedy neúspešný študent na parížskej Sorbonne a šialený vodca Červených Kmérov Saloth Sar, známy najmä pod menom Pol Pot. Navštíviť toto bizarné miesto chudoby a nádeje v hlavnom meste Phnom Pennhi nás pozval tropický lekár a rektor Vladimír Krčméry s miestnym sociálnym pracovníkom a absolventom bratislavskej Vysokej školy sv. Alžbety Leanghoinom Hoyom.

Pol Pot má na svedomí prinajmenšom 1,7 milióna životov. Tridsať percent obyvateľov je stále negramotných, rodičia sa ešte aj dnes obávajú posielať svoje deti do škôl v strachu zo zopakovania genocídy vzdelaných. Ľudí trápi extrémna korupcia pod vedením premiéra, ktorý v Kambodži vládne už vyše tridsať rokov. Prekvitá trh s drogami a sexbiznisom. Žijú tu tisícky detí nakazených vírusom HIV.

Utrpenie chudobných a chorých detí zmierňujú stovky humanitárnych organizácií, ktorých je však na počet obyvateľov stále málo. Najväčšou z nich je Cambodian Children’s Fund (CCF) založená bývalým riaditeľom spoločnosti Hollywood a jedným z producentov filmu Titanic Scottom Neesonom. Projekt už pätnásť rokov pomáha vyriešiť jeden z najvážnejších problémov – smetisko Garbage Hill, donedávna obývané vyše päťtisíc rodinami. 

Navštíviť toto bizarné miesto chudoby a nádeje v hlavnom meste Phnom Pennhi nás pozval tropický lekár a rektor Vladimír Krčméry s miestnym sociálnym pracovníkom a absolventom bratislavskej Vysokej školy sv. Alžbety Leanghoinom Hoyom.

deti za tridsať dolárov

S fotografom Borisom Némethom sme odhodlane vošli do spleti malých plechových domov s rozlohou deväť štvorcových metrov, ktoré obkolesovalo smetisko. Chatrče sú postavené tradične na štyroch dvojmetrových stĺpoch. Pod domom medzi piliermi si miestni varili večeru v malých pieckach, sedeli na gauči alebo pospávali na hojdacích posteliach. Jeden domček slúži pre päťčlennú rodinu; ak sa rodina rozrastie, dostanú ďalší. 

Medzi plechovými domčekmi sa nachádza malé ihrisko s hlúčikom chlapcov hrajúcich futbal. Väčšina z nich sú siroty, ktoré našli pred pár rokmi na smetisku. Ich rodičia zomreli na AIDS, opustili ich alebo sú vo väzení. Sú aj takí, ktorých predali na trhu – za tridsať dolárov. Starajú sa o nich chudobní príbuzní alebo cudzí ľudia s finančnou podporou Cambodian Children’s Fund. Chlapec vychovávaný starou mamou, obaja jeho rodičia sú vo väzení za krádež a drogovú trestnú činnosť. Rodina žije na okraji projektu, do ktorého sa nechce stará mama zapojiť pre podmienku protialkoholickej liečby. Chlapec však pravidelne dostáva potraviny aj zdravotnú starostlivosť zdarma.BORIS NÉMETHChlapec vychovávaný starou mamou, obaja jeho rodičia sú vo väzení za krádež a drogovú trestnú činnosť. Rodina žije na okraji projektu, do ktorého sa nechce stará mama zapojiť pre podmienku protialkoholickej liečby. Chlapec však pravidelne dostáva potraviny aj zdravotnú starostlivosť zdarma.

Na okraji smetiska sme nazreli do detského centra, v ktorom rodičia odkladajú deti v čase, keď chodia zbierať odpadky na smetisko. Zarobia si tak aj štyri doláre na deň. Oproti minulosti, keď ich nosili v nákupných vozíkoch a kárach so sebou, ide o veľký pokrok. V centre sa deti trikrát najedia, umyjú a chodia do školy, no najmä nie sú vystavené riziku chorôb a útoku zdivených zvierat potulujúcich sa medzi horami smetí. 

Centrum prevádzkujú staršie deti odchované projektom. Od začiatku ich vedú k tomu, aby sa v komunite angažovali, starali sa o mladšie deti a neskôr „vrátili“ komunite to, čo od nej dostali. Preto si za vzdelanie na základných a stredných školách platiť nemusia. Každý deň im navaria jedlo, zorganizujú voľnočasové aktivity alebo im pomôžu s učením. 

Zo škôl vystavaných popri smetisku môžu ísť najšikovnejšie deti študovať až do USA alebo do Hongkongu. Miestna učiteľka sa nám pri odchode s hrdosťou pochválila fotkami prvých detí zo smetiska s univerzitným vzdelaním, ktoré získali na miestnej Kráľovskej univerzite.  

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite