Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozmach remeselných pivovarov na Záhorí: Po práci nepijem

.peter Bálik .anton Vydra .reportáže .reportáž

Boom remeselných pivovarov je v poslednom čase obrovský – nielen vo svete, ale aj u nás. Kto si chce vychutnať pivo s plnou chuťou, ten dobre vie, aký plezír mu craft brewing dokáže poskytnúť. Vyrazili sme teda na Záhorie, kde tieto pivovary rastú ako huby po daždi.

Rozmach remeselných pivovarov na Záhorí: Po práci nepijem

naokolo padá hustý sneh, viditeľnosť je niekde takmer nulová. Ideálne počasie na reportáž o pive, smejeme sa v teple auta. Asi by sme mali skôr písať o čaji s rumom. Naším cieľom sú tri malé záhorácke pivovary, ktorých meno si dnes cenia mnohí nadšenci piva. Keď sa pozrieme na slovenskú pivnú mapu, zistíme (ak nepočítame Bratislavu), že najviac pivovarov vyrástlo v posledných rokoch práve tu. Spomeňme len Stupavar, Wywar, Hellstork, Štramák či Sandorf. Čo stojí za rozmachom piva na Záhorí? Tradícia? Blízkosť Česka a Moravy? 

punkový pivovar

Našou prvou zastávkou je Stupava. Tunajší pivovar Stupavar sa skrýva v priemyselnom areáli na kraji mesta. Pri vchode nás vítajú dvaja zo šiestich vlastníkov pivovaru Ľuboš Kružič a Martin Hrmo. Cez podnikovú predajňu sa dostávame do haly. Pivo sa síce práve dnes nevarí, no práce je tu požehnane. Montuje sa nové chladiace zariadenie.

Pristavujeme sa pri sklade so sladom. Sami sme prekvapení pestrou paletou sladov z rôznych kútov sveta. Ozaj, ochutnali ste niekedy slad? Je fakt dobrý. Raz sladký, inokedy horký ako káva. Bavíme sa na tom, keď nám Martin vysvetľuje, ako sa u nás v stredoveku vyrábalo pivo. Tí, čo mali ešte zuby (väčšinou ženy a deti), predžúvali semená pšenice a jačmeňa a vypľúvali ich do kadí, kde „oslinené“ nechali kvasiť. Raz z toho bolo jedlo, inokedy pivo – vždy však čosi veľmi kašovité. Úvodnú prehliadku končíme pri stáčacom mechanizme, na ktorom dvaja zamestnanci plnia fľaše s ich populárnou 11-tečkou. Stupavar je malý pivovar, fungujúci na priateľstve a slobodnej atmosfére. „Minule som zavolal nášho zamestnanca, aby si šiel s nami sadnúť po robote do krčmy. Odvetil, že po práci nepije,“ smeje sa Ľuboš. 

Legenda hovorí, že Stupavar vznikol tak, že partia punkerov sedela v krčme, nevedela, čo ďalej so svojím životom, a tak si položila zásadnú otázku: Čo nás baví? Prišli na to, že punk a pivo. Keďže na nástrojoch hrať nevedeli, pretože boli hluchí ako poleno, rozhodli sa, že budú variť pivo. „Bolo to tak?“ pýtame sa v malej kancelárii Ľuboša a Martina. „Znie to síce sexy, no v skutočnosti sme začali variť pivo preto, lebo sme to chceli vyskúšať. U nás nám až tak nechutilo, a preto sme za ním chodili do Česka. Vedeli sme, že pivo sa dá uvariť aj doma a tak sme sa do toho pustili,“ vysvetľuje Ľuboš, obchodný riaditeľ pivovaru.

Prvé poznatky našli na internete, niečo si doštudovali, pozháňali slad, živé kvasnice a chmeľ. Už vtedy si povedali, že nebudú variť z polotovarov, ale z poctivých surovín. Prvý Stupavar nevznikol doma, ale v kováčskej dielni vo vedľajšej Záhorskej Bystrici, kde Ľuboš pracoval ako umelecký kováč. Prvá várka čierneho piva bola síce nedokvasená, no v okruhu kamarátov slávila úspech. Legenda o ňom sa začala šíriť ako vírus. Najmä v punkerskej komunite „Chutilo to ako pivo, vyzeralo to ako pivo. Bolo to vzrušujúce,“ spomína na začiatky Ľuboš. Z dielne sa neskôr s variacim kotlom presunuli na chatu, odtiaľ do stupavskej maštale, kde sa nakoniec rozhodli postaviť malý domáci pivovar. Neskôr im výroba začala zaberať priveľa času, a tak sa museli rozhodnúť, či pivo, alebo ich vtedajšie zamestnania. Zvíťazilo pivo. 

Martin Hrmo a Ľuboš Kružič z pivovaru Stupavar začali s varením piva len pre seba a pár kamarátov, no postupne sa rozhodli pre profesionálnejší prístup a dnes je ich značka jednou zo stálic remeselného pivovarníctva na Záhorí.BORIS NÉMETHMartin Hrmo a Ľuboš Kružič z pivovaru Stupavar začali s varením piva len pre seba a pár kamarátov, no postupne sa rozhodli pre profesionálnejší prístup a dnes je ich značka jednou zo stálic remeselného pivovarníctva na Záhorí.

„Sadli sme si, aby sme prebrali, či do toho ideme naplno,“ spomína Martin Hrmo: „Robil som vtedy v IT firme a niekto nás veľmi naštval. Spýtal som sa kamaráta, či chce túto prácu robiť celý život, či by radšej nechcel vyrábať pivo? A on, že hej. Mal nejaké peniaze, ja tiež. A tak sme bez úverov a investorov kúpili technológie zo zaniknutého pivovaru v Trenčíne. Potom sme tri mesiace chodili okolo toho zariadenia a dumali, ako ho vlastne poskladať.“ 

„Chceme, aby naše pivo bolo stále kvalitné a aj kvalitne načapované.“

Nápoj pomenovali Stupavar, dnes tvrdia, že sa nad názvom príliš nezamýšľali, prišlo im prirodzené, že sa má ich pivo volať takto. Keďže sú punkeri a svoje pivo varia tak, ako ich obľúbené skupiny robia hudbu, čiže Do It Yourself (Urob si sám), svoj remeselný pivovar označili ako Punk Brewing. V tom čase sa už presťahovali do priemyselného areálu, kde si prenajali malú výrobnú halu. Mesto malo najprv zo vznikajúceho pivovaru strach. Predstavovalo si veľkú fabriku s dymom, smradom a kamiónmi. Úrady najprv nechápali, že má ísť o malý remeselný (craftový) pivovar, ktorý si vystačí s jednou dodávkou denne. Chalani však spravili efektnú prezentáciu spojenú s ochutnávkou a schvaľovací proces sa urýchlil. Vo februári 2012 odišla z fabričky prvá zásielka piva.

„Aký to bol pocit? Boli sme unavení, vyžmýkaní z peňazí, no pocit úľavy nenastal. Stále máme v hlave nejakú výzvu a chceme sa ďalej posúvať. Nemáme čas radovať sa nad tým, čo bolo. Keď sa stretneme, bavíme sa o tom, čo treba urobiť ďalej. O dva-tri roky sa máme sťahovať, už teraz rozmýšľame nad novou technológiou.“

Hneď v rozbehu ich pivo malo veľký úspech a zbieralo rôzne ocenenia a diplomy. Oveľa dôležitejšie však bolo, že ich výrobky začali prenikať medzi konzumentov: od punkerov až po IT-čkárov. Na začiatku to bol len malý 30-litrový sud, minulý rok už vyrobili 2 000 hektolitrov. A plánujú vyrobiť ešte viac. „Ohlasy na našu značku sú pozitívne, od začiatku sme si povedali, že si nesmieme pokaziť meno. Chceme, aby naše pivo bolo stále kvalitné a aj kvalitne načapované,“ hovorí Ľuboš. Aj preto sa rozhodli, že podniky, kam pivo distribuujú, si budú poctivo vyberať a budú dbať na to, aby sa tam oň príkladne starali. Ak zistia, že to tak nie, spoluprácu rýchlo ukončia. Presne ako v legendárnom českom filme Postřižiny.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite