na úvod čo-to z geografie. Utekáč leží v okrese Poltár... nič? Skúsime to teda od severu. Ide sa tam po zúfalo rozbitej ceste z Lomu nad Rimavicou... opäť sa nechytáte? Dobre, ostaňme pri tom, že Utekáč leží v samom srdci Banskobystrického kraja.
tak trochu Černobyľ či Aleppo
„Černobyľ je v lepšom stave,“ precedí pomedzi zuby starosta Miroslav Barutiak (nezávislý) a dodá viac menej pre seba: „Vyzerá to tu ako v Sýrii.“
A skutočne. Ak starosta privolí a odomkne vám bránu do areálu (bývalých) sklární, tak vás premkne pocit, že sú tu v kroví či na poschodí zabudnutí bojovníci, možno džihádisti, o to viac, ak ste vojnový reportér. Zničené, na betón „oholené“ budovy, komíny čo trčia ako pahýle či ruiny hradu, na ďalšie využitie či do zberných surovín odvezený inventár, stroje a technológie. Je to vôbec možné? – pýtate sa.
V tomto stave sú jedny z najslávnejších sklární bývalého Uhorska už takmer dve desiatky rokov. Začalo sa to, ako inak, mečiarovskou privatizáciou v roku 1995. K majetku sa aj tu výhodne dostala „domáca podnikateľská vrstva“, ktorá ho však (podobne ako inde) nedokázala spravovať, a tak ho predala. Skráťme to: nastal aj z iných miest dôverne známy kolobeh úverov, podlžností, prebehlo päť či koľko konkurzov, až sa veci chopili dvaja správcovia konkurznej podstaty (pekný výraz, však?), jeden z Košíc, bez akéhokoľvek vzťahu k miestu. K sklárňam sa ako slepé kura k zrnu dostala z neznámych dôvodov obyvateľka neďalekej dedinky Rapovce.
„Už spomínané serpentíny zo severu, od Lomu nad Rimavicou, neboli opravené od Husáka.“
„Potrebovali sa zbaviť dlhov, poplatiť veriteľom, a tak inventár, stroje rozpálili, zavolali si akýchsi Maďarov a všetko to odviezli,“ povedia vám v Utekáči miestni, radšej však anonymne.
zmiznú z povrchu zeme?
Je utorok obed, ruch či skôr pokoj na uliciach tejto obce s viac ako 900 obyvateľmi sa ničím nelíši, povedzme, od nedele rána. Už prostý pohľad zo starostovej pracovne na areál bývalých sklární, rozkradnutý po nie príliš úspešnej privatizácii v 90. rokoch, odhalí nemilosrdnú realitu. Ozaj to tu vyzerá ako po vojne.
Starosta Barutiak je vo funkcii iba štvrtý rok, prvé volebné obdobie, dal si však ambiciózny (a v dohľadnom čase iba ťažko splniteľný) cieľ. Rád by sa pričinil o to, aby za jeho éry odpudzujúci areál zmizol z povrchu zemského: „V sklárňach pracovali moji rodičia aj starí rodičia, cítim záväzok.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.