od roku 2000 je Bardejov zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Exkluzívna značka historickej metropole horného Šariša očividne pomohla. A nejde iba o vyššiu návštevnosť. Napokon, ani uprostred leta tu turisti nepreplnia úchvatné Radničné námestie s gotickými meštianskymi domami, s Bazilikou svätého Egídia či s bývalou Mestskou radnicou z roku 1505, prvou stavbou renesancie na území Slovenska. Genius loci kedysi slobodného kráľovského mesta netvoria iba pamiatky a ich obnova, ale aj ľudia s nimi spojení. Či už ide o židovské suburbium alebo o hrad Zborov.
fasáda pána Löwyho
Bardejovčan Pavol Hudák (31) vyštudoval na univerzite v Nitre slovenské dejiny. Nenápadný mladý muž stojí spoločne so svojím otcom za záchranou priestoru označeného ako židovské suburbium. Ide o jedinečný komplex rituálnych stavieb na Mlynskej ulici, ich jadrom je najstaršia synagóga na území Slovenska z roku 1806. V roku 2008, keď sa chátrajúceho objektu otec a syn Hudákovci ujali, tam sídlilo železiarstvo so skladovými priestormi. Dnes pritom nežije v Bardejove a jeho okolí žiadny Žid, holokaust počas 2. svetovej vojny tunajšiu početnú a významnú komunitu úplne zdecimoval. V stredovekom meste pritom kedysi spolunažívali Slováci, Nemci, Maďari, Rusíni, Židia a Poliaci. Medzi prvé zmienky o židovskej komunite, presnejšie o obchodníkoch z jej radov, patrí výnos kráľa Belu IV., ktorý v roku 1247 vymedzil mníšskemu rádu cisterciánov rozsiahle pozemky v okolí.
„Nemám židovské korene, ale pamätám si, že ako malý chlapec som do suburbia chodieval, v okolí sme mali klzisko. V tej dobe bolo mikve, teda židovské kúpele, v ruinách. Pôsobilo to tu na nás ako rozprávkový tajomný priestor,“ spomína Pavol Hudák. Neskôr, už ako študent, zistil, že v jedinej práci svojho druhu, v obsiahlych dejinách Bardejova z roku 1975, teda z čias socializmu, nie je o tunajšej židovskej komunite takmer nijaká zmienka. „S otcom sme vedeli, že táto komunita bola šiesta najpočetnejšia na Slovensku. Začali sme teda bádať v archívoch, objavili sme fascinujúci zaniknutý svet. V roku 2010 sa vyskytla príležitosť, počas Európskeho dňa židovskej kultúry sme prvýkrát otvorili pre verejnosť synagógu na Kláštornej ulici. Prišlo štyristo ľudí, čo je na Bardejov nevídaná vec. Pre veľký záujem sme program zopakovali,“ pokračuje Pavol Hudák.
Prelomom bolo, keď nadviazali kontakty s preživšími v zahraničí, najmä v Izraeli. Z hlbín zabudnutia sa vynorili mená rodákov ako Emil Fisch či Rudolf Löwy, obchodník s vínom a majiteľ jedného z najkrajších domov na námestí s popisným číslom 26. Prisťahoval sa do mesta pred 1. svetovou vojnou zo susedných Raslavíc. Legenda uvádza, že fasádu jeho domu zdobil motív Nanebovystúpenia Panny Márie, čo mu ako predsedovi tunajšej židovskej obce úplne neimponovalo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.