toto je nevšedný a žiaľ posledný príbeh horolezca Vlada Štrbu, ktorý v máji po zdolaní južného vrcholu najvyššej hory sveta v štvrtom výškovom tábore tragicky zahynul. Ale aj príbeh niekoľkých krupinských turistov s Tomášom a Mirkou, ktorí ho ešte predtým, než zahynul, spoznali v základnom tábore.
Keď som sa s Vladom Štrbom lúčil na bratislavskom letisku pred odchodom na tú osudovú cestu, jeho manželka Katka mi na parkovisku do kufra auta prehodila neuveriteľne ťažkú modrú tašku zo známeho obchodu s drevotrieskovým nábytkom. Tento počin mi bol dôverne známy. Keď som pred rokom odchádzal do hlavného mesta Nepálu, celú noc som si lámal hlavu nad tým, ako ešte dobaliť energetické tyčinky, klobásy a trošku ohnivej vody, ktorú mi nechali na odvoz horolezci Vlado a Zolo. O niekoľko dní volám Mirke, pracuje v jednom z bratislavských hotelov na pobreží Dunaja. Odovzdávam jej náklad od Katky a útle žieňa s ním uteká k zadnému vchodu hotela. Stihnem jej len zaželať šťastnú cestu a odkázať, nech neberú priveľa vecí. Všetko dôležité si lacno nakúpia v uličkách Thamelu, turistickej štvrti Kathmandu, ktorá je orientálnou zmesou obchodov a reštaurácií.
Na druhý deň Krupinčania odlietajú. V Kathmandu sa držia rád, dokúpia výbavu, spacáky a odlietajú do Lukly, vstupnej brány na životný trek. Lietadlo bezpečne pristáva na najnebezpečnejšom letisku na svete (dráha je krátka, ide do kopca a končí sa kamennou stenou). Náklad si rozoberajú šerpovia. Krupinčania vyrážajú s ľahkými ruksakmi z výšky nad 2 800 metrov voňavými lesmi a dedinkami k Namche Bazaar, hlavnému mestu šerpov. Mirka a jej priateľ Tomáš sú plní nadšenia. Po ťažkom vzduchu zasmradeného Kathmandu nohy dostávajú krídla, aj keď sú už vyššie ako na Gerlachu.
cesnaková kúra
Prvý náznak prichádzajúcej drámy príde druhý deň pochodu, pred strmým záverom stúpania do Namche, ktoré leží nad výškovou kótou 3 400 metrov. „V druhej časti cesty Tomáš výrazne spomalil a mal problém s dýchaním. Všetko sme, samozrejme, prisudzovali nadmorskej výške, na ktorú nikto z nás nebol zvyknutý. Keď sme dorazili do Namche, Tomáš na pokraji síl padol do postele. Absolvovali sme odporúčanú kúru cesnakovou polievkou a použili sme malú kyslíkovú bombu, ktorú sme mali so sebou. Nič nepomáhalo, zdalo sa, že máme pred sebou dlhú noc,“ spomína Mirka, ktorá namieste zalarmovala šerpov. Povedali jej, že v Namche žiadnu pomoc nenájdu a vrtuľník letí až ráno.
„Keby ho tenký vzduch himalájskych výšok neupozornil na tajomstvo skryté v jeho mozgu, nádor by ho dostal.“
Tomáš zaspal. Na ďalší deň mali naordinovaný oddych, ktorý zvyšní Krupinčania využili, aby nad Namche prvýkrát zočili v diaľke vrchol Everestu. Zdalo sa, že je lepšie. Pokračovali s pohľadom pripútaným na vrchol strechy sveta do Tengboche. Dole kopcom a potom prudko hore. Ten výstup vie otestovať kondičku. V miestnom budhistickom kláštore od únavy prespali tajomné obrady a vystúpili až do dedinky Pangboche, kde sa končia lesy údolia ľadovcovo mliečnej rieky Dudh Kosi. Stretli tu Vladovho šerpu Ongchhua, ktorý im oznámil radostnú správu. V cieli cesty budú o tri až štyri dni.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.