ako som šiel vyššie smerom pod stanicu, ocitol som sa v protismere a cítil som sa ako v nejakej počítačovej hre, keď som kľučkoval proti stovkám ľudí najrôznejších generácií, napospol príjemných tvárí. Všimli ste si, ako sa nenávisť vrezáva do fyziognómie? Toto nie sú ľudia nenávidiaci, ale nahnevaní, a to je rozdiel.
Už vtedy som nie tušil, ale vedel, že to bude veľké. Ešte doobeda sme sa bavili s kamarátmi z Košíc, kde bola demonštrácia o deň skôr a odhad účasti bol 15-17 000, čo je asi desatina počtu obyvateľov. Že teda Bratislava by nemala ostať v hanbe a malo by prísť 50-tisíc ľudí. Na poslednom proteste bolo 15-tisíc. Riadny dav, ale stále málo. Ale cítil som, že dnes to bude inak.
Boris Németh
nás nevypnú
Námestie slobody bolo zaplnené, obrazne povedané, do posledného miestečka. Hneď na začiatku dav zažil záťažový test, pretože vypadla aparatúra. Všetci sme boli pripravení na možnosť sabotáží, vrátane nebezpečných. A aparatúra po prejave študentky zrazu zmĺkla a LED-kové steny potemneli. A toto trvalo niekoľko dlhých minút. Ľuďmi to neotriaslo, čas si krátili skandovaním, spontánne zaznelo „nás nevypnú“ a svietili si mobilmi, podobne ako neskôr pri hymne. Keby som sa mal vyjadriť pateticky, svetlo slobody dnes vytvárajú mobilné telefóny.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.