.zlo nás na jednej strane desí, no na strane druhej ho zaujato sledujeme na plátnach a obrazovkách. Niektorí z nás ho vo filmoch doslova vyhľadávajú, aj keď vo vlastných životoch ho zažiť nechcú. Vo vlastných príbehoch ho nie vždy vieme rozoznať. Čo je to teda vlastne zlo? A prečo nás tak fascinuje?

.obvinenie zo sexuálneho násilia dokáže v spoločnosti vyvolať pobúrenie, ale aj spochybňovanie. Prečo majú ľudia tendenciu obetiam neveriť? Aké predsudky sa spájajú so znásilnením či zneužívaním mužov, žien aj detí a čo by sa malo zmeniť, aby sme chránili tých, ktorí to skutočne potrebujú?

Cestovateľky, ktoré s batohom na chrbte brázdia svet už niekoľko rokov hovoria, aké to je, keď ženy cestujú samé. Dá sa dlhodobo žiť nomádskym spôsobom života? A čo je to vlastne to zodpovedné cestovanie? Rozprávajú novinárka Magdaléna Vaculčiaková a Ivana Grešlíková.

​V septemberi sme vo .fenoménoch doby rozoberali psychické choroby a duševné zdravie. V špeciálnom vydaní, ktoré je akýmsi dôvetkom k predchádzajúcej časti, sa o chorobách mysle a ich stigme zhovárame s Klárou Kusou, ktorá sa snaží túto stigmu zmierňovať a vyvracať mýty o duševných chorobách.

Ľudia žijúci s psychickými ochoreniami sú v spoločnosti stále stigmatizovaní. Je naša psychika ešte aj dnes tabu? A prečo sa na choroby mysle nepozeráme rovnako ako na choroby tela?

Jedni z nich majú strach, iní ich ignorujú a niektorí dokonca popierajú. Čo všetko klimatické zmeny ovplyvňujú? Zachránia nás individuálne činy? A v akom stave nechávame životné prostredie našim deťom?​

Prečo sa zo slova feminizmus v niektorých kruhoch slovenskej spoločnosti stala takmer až nadávka? Kto sú vlastne feministky a feministi a čo chcú dosiahnuť? A aký bol význam kampane #MeToo? Aj to sa dozviete v júnových .fenoménoch doby.

Prečo by sme mali v súvislosti s páchaním násilia hovoriť aj o rode? Ako by Istanbulský dohovor mohol pomôcť obetiam násilia a prečo do diskusie o ňom prenikla hystéria? A čo jeho odmietaním odkazujú politici obetiam?