Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Čo je LGBTI cestovný ruch?

.sponzorované .promotion .promotion

O fenoméne cestovného ruchu orientovaného na LGBTI sa u nás nevie veľa. Pritom je to ekonomicky i spoločensky zaujímavý jav s potenciálom vytvárať bezpečné priestory v mestách. Hovorili o ňom Martin Volek z Bratislava Tourist Board, Roman Samotný z Inakosti a Pavel Šubrt z East meets West.

Čo je LGBTI cestovný ruch? PATRIK DROTÁR Interiér kaviarne Tepláreň.

prečo sa vôbec hovorí o cestovnom ruchu orientovanom na LGBTI komunitu?

Volek: Cestovný ruch a LGBTI komunita sa dobre dopĺňajú. Použijem štatistiku viedenského turizmu: ľudia z LGBTI komunity cestujú častejšie, zarábajú o 20 percent viac ako priemerný návštevník Viedne, môžu viac minúť, čo má ekonomické aspekty. Tejto téme sa na Slovensku turistické organizácie nevenujú tak, ako je to v zahraničí. Napríklad vo Viedni sú detailnejšie webové stránky.

Šubrt: Len doplním, z tých štatistík vyplýva, že je tam 55 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí, takže zaváži i vzdelanie. Sú to manažéri, riaditelia firiem, podnikatelia, umelci, ten segment je špecifický. Často sa stáva, že podnikatelia, ktorí sa angažujú v LGBTI turizme, sú práve z tejto komunity. Je dobré, aby rástli, mali viac klientov a dostávali do spoločnosti určité obrazce. Potrebujeme príklady, že LGBTI človek môže byť úspešný. Ak sa LGBTI komunite venujeme, pomáhame celej spoločnosti.

roman, vlastníte kaviareň Tepláreň, máte špecifickú klientelu?

Samotný: Tretinu tvoria zahraniční turisti. U cudzincov je prirodzené, že prvý bar, ktorý vyhľadávajú, je ten, kde sa budú cítiť bezpečne.

keď zahraničný turista prejde z vašej kaviarne do bežného priestoru Bratislavy, nešokuje ho, že je to menej tolerantné prostredie?

Samotný: To je vec, ktorú väčšina LGBTI ľudí rieši, keď cestuje. Zisťuje si, do akej destinácie ide, aký je tam stav ľudských práv a akceptácie. Jeden z dôvodov, prečo veľa LGBTI ľudí nechodí na Slovensko, je aj súčasná situácia, homofóbia, transfóbia. Je pre nich príjemné ísť do priestoru, kde vedia, že za bežné prejavy lásky k partnerovi nebudú vystavení verbálnym či dokonca fyzickým útokom. 

Volek: Bratislava je oveľa tolerantnejšia a menej homofóbna ako iné mestá na Slovensku. Patrí k tým destináciám, kde sa LGBTI komunita môže cítiť dobre. Ale Slovensko ako celok... nuž, našiel som si Spartacus Gay Travel Index a Slovensko v ňom skončilo na 40. mieste zo 197 krajín, čo nie je dobrá pozícia. Keď budeme viac LGBTI friendly, príde sem viac turistov. No Bratislava je bezpečná. Za posledné roky sa tu udialo dosť krokov, máme novú policajnú stanicu na Obchodnej, my ako Bratislava Tourist Board spolupracujeme s mestskou políciou, so štátnou políciou, ktorej dávame spätnú väzbu, nainštalovalo sa viac kamier do mesta atď. Bratislava, minimálne centrum, kam väčšina chodí, je bezpečná, ale treba to aj komunikovať. To je na prvom mieste.

Samotný: Druhá vec je téma policajných štatistík, ktoré dlhodobo ignorujú túto tému. Chýbajú štatistiky o homofóbnych útokoch. Väčšina LGBTI ľudí, ktorí boli vystavení takýmto útokom, o čom svedčia naše štatistiky v Inakosti, si to netrúfnu nahlásiť. Majú obavy z prístupu, či bude profesionálny, či sa nestretnú s ďalšou homofóbiou, transfóbiou atď. Radšej to pretrpia. Ale súhlasím, že centrum Bratislavy je väčšinou v poriadku, čo sa veľmi líši od centier iných slovenských miest.

a keď porovnáme Prahu a Bratislavu?

Šubrt: Praha je väčšia, takže asi ponúka viac aktivít, ale bezpečnosť nie je zásadne iná. Keď sa niekto rozhoduje, do ktorej krajiny ísť, môže si pozrieť aj index akceptovateľnosti LGBTI práv v Európe. Tam je Slovensko na 26. mieste zo 49 alebo 50. Ale skúsme komunite ukázať, čo všetko sa dá v Bratislave, ale aj na Slovensku, vidieť. A tu sa dostávame k tomu, ako to funguje v zahraničí. V Česku nie je špecifická stratégia LGBTI turizmu, ale vo Viedni je od roku 2010, keď sa urobil prieskum o cieľovej skupine a jej očakávaniach. Po tej štúdii sa začali viac zameriavať na túto komunitu. Majú špecifickú stránku a brožúry, špecifický marketing.

Volek: Napríklad na Gay Pride vo Viedni prišlo 250-tisíc návštevníkov z Rakúska a z celého sveta. V celom roku 2021 bolo v Bratislave 200-tisíc zahraničných turistov - to bol pandemický rok. Vo Viedni sa takýto počet ukázal za jediný víkend. To znamená príjmy pre parkoviská, verejnú dopravu, plné obchody ľudí, všetky hotely plné, bary, reštaurácie – prínos pre lokálnu ekonomiku. Viedenský turizmus sa stal partnerom podujatia a robil osvetu. A Pride tam nebol len o LGBTI komunite. Oslavovala ho celá Viedeň, čo svedčí to o tom, že spoločnosť je vedená k tolerancii.

aj Pride u nás začína byť akciou pre ľudí, ktorí chcú vyjadriť svoju toleranciu, nemyslíte?

Samotný: Je to tak už niekoľko rokov. A treba povedať, že slovenský Pride prilákal 10-tisíc ľudí. Koľko podujatí v centre Bratislavy sem privedie 10-tisíc ľudí? Mnohí cestujú zo zahraničia a z iných miest Slovenska. No tí ľudia chcú aj spoznať mesto. A keď idú do hotela a je to napríklad gejský, lesbický pár, nemali by sa na recepcii stretnúť so šokovanou reakciou. Je to o tom, či máme vyškolených ľudí na prvom kontakte v rámci turizmu, či má personál v baroch, reštauráciách a hoteloch inkluzívny a korektný prístup.

Volek: Keď firmy a podniky dobre zvládnu túto tému, tak sú z nich tzv. love brands pre komunitu. V USA je to napríklad Hilton a Marriott, a keď ľudia z komunity prídu sem, idú bývať do týchto hotelov.

Šubrt: Preškoľovanie v hotelových sieťach, reštauráciách sa často opomína, pritom je v tom obchodný potenciál, lebo na Slovensku je okolo 20-tisíc malých a stredných podnikov v ubytovaní, ktoré by mohli preškoľovanie využiť.

a robí ho niekto?

Samotný: My v Inakosti spolupracujeme s firemnými klientmi, snažíme sa dávať scitlivovacie školenia, ako na korektnú terminológiu, akým spôsobom komunikovať, že aj LGBTI ľudia sú na pracovisku vítaní. Žiaľ, medzi našimi klientmi nie je žiadna firma z gastra.

ak si chce niekto založiť LGBTI friendly podnik, čo má robiť, aby bol úspešný?

Šubrt: Moje odporučenie je, keď chce niekto začať s LGBTI turizmom alebo s miestom, ktoré je inkluzívne, aby sa najprv zaujímal o tú komunitu a sa snažil vcítiť do jej role. Podľa mňa inkluzívnu spoločnosť vybudujeme tak, keď máme podniky a miesta, ktoré budú pre všetkých inkluzívne. 

Samotný: K nám do Teplárne chodí dosť ľudí, ktorí sú heterosexuáli. Chodia tam, lebo sa u nás cítia bezpečne. Pritom spočiatku sme tiež boli „senzácia“, ľudia sa nás pýtali, či robíme eskort atď. Mali skreslenú predstavu. My sme im vysvetlili, že zákazníci sedia, pijú limonády a rozprávajú sa. Už sme súčasťou ulice. Treba komunikovať, že LGBTI ľudia sú súčasťou mesta. A nezabudnúť, že komunita je pestrá – nielen gejské páry, ale aj lesbické páry, transrodoví ľudia, dúhové rodiny atď.

Volek: Mesto ako také by malo mať dobrú infraštruktúru. Mať v Bratislave podujatia, otvorené múzeá, dobré reštaurácie a potom to aj odkomunikovať. Treba urobiť kreatívu, ktorá ukáže, že keď prídeš, tak si tu vítaný.

to je úloha pre mesto?

Volek: Je to jedna z úloh pre Bratislava Tourist Board, ale aj pre Slovakia Travel ako inštitúciu, ktorá zastrešuje turizmus krajiny ako takej. My môžeme pomôcť ako mesto, ale aj Slovakia Travel by mala byť zakomponovaná.

aké tipy z praxe máte pre Bratislava Tourist Board?

Samotný: Keď sa rozprávame s cudzincami, ktorí sa zastavia v Bratislave, tak väčšinou majú trasu Budapešť – Bratislava – Praha. Treba uvažovať, čo sa dá ľuďom ponúknuť, aby tu zostali na víkend. Lebo pre väčšinu z nich je Bratislava iba rýchla zastávka. Oceňujem najmä vedenie Bratislavy, ktoré tému inklúzie a diverzie podporuje. V Bratislave máme sieť kultúrnych center, ktoré sú bezpečnými oázami, kde sa tá komunita stretáva. Pokiaľ ide o Slovensko, nejaká scéna je v Banskej Bystrici, niečo v Liptovskom Mikuláši, Košiciach a v Žiline. No to je málo. Odchádzajú nám LGBTI+ ľudia, ktorí by tu mohli míňať peniaze. Chodia radšej do Viedne alebo do Prahy. Nielenže nezískavame turistov, ale my aj potenciál, ktorý tu máme, vo výraznej miere strácame. Veľa z nich odchádza žiť dlhodobo žiť do zahraničia, lebo sa tu necítia byť vítaní.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite