Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nový pohľad na zákaz interrupcií

.sponzorované .promotion .promotion

Dňa 24. júna 2022 zrušil Najvyšší súd v USA svoj pôvodný rozsudok v spore Roe vs Wade, jeden z najznámejších precedensov v spojených štátoch, ktorý uznal právo na interrupciu. Po takmer 50 rokoch tak vzal svoje pôvodné rozhodnutie späť a vyhlásil, že Ústava Spojených štátov amerických nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva.

Nový pohľad na zákaz interrupcií BEN GRAY/AP/SITA 24. jún 2022 Georgia, Atlanta, USA: Protesty proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu o zvrátení verdiktu Roe vs Wade.

čo uvedené rozhodnutie znamená pre americké ženy? V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA neznamená celoplošný zákaz umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých štátoch USA. Federatívne usporiadanie USA, pozostávajúce z 50 štátov, umožňuje každému štátu do značnej miery prijímať vlastnú právnu úpravu, čo sa aplikuje aj v tomto prípade.

Nové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA polarizuje americkú spoločnosť  aj štáty samotné. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná. S ohľadom na prijaté rozhodnutie by nárast tohto čísla nemusel byť prekvapujúci.  Pred rokom 1973, a teda pred prípadom Roe vs Wade bola s výnimkou ohrozenia života matky interrupcia zakázaná v 29 štátoch USA a v štáte Pensylvánia sa dokonca nebral ohľad ani na túto skutočnosť. Napriek tomu v štáte Kansas, ktorý rovnako patrí medzi tradične konzervatívne štáty, voliči v referende 3. augusta 2022 rozhodli, aj napriek aktuálnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, o zachovaní práva na interrupcie zakotveného v ústave.

Kontroverzné však nie je len samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ale aj legislatíva niektorých štátov, v ktorých je v súčasnosti nemožné vykonať interrupciu aj v prípade, keď žena bola znásilnená. Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Lousiana. 

roe vs Wade

Spor Roe vs Wade vznikol práve v štáte Texas, kde sa Norma L. McCorvey usilovala o umelé prerušenie tehotenstva. Vystupovala pod pseudonymom Jane Roe a prostredníctvom advokátky požiadala súd v Texase o možnosť interrupcie, ktorá jej bola už skôr zamietnutá. Možnosť potratu v štáte Texas bola právne možná len v prípade, ak by bol ohrozený život matky, čo v tomto prípade nebolo preukázané. McCorvey však počala počas toho, ako bola znásilnená. Po dlhých prieťahoch sa spor dostal až pred Najvyšší súd USA. 

Medzičasom sa Norme L. McCorvey narodila dcéra, ktorú však dala už po troch dňoch od jej narodenia na adopciu. Po viac ako roku súd rozhodol v prospech žalobkyne a od roku 1973 bolo v USA uznané právo na interrupciu. Dcéra Normy L. McCorvey sa však po najnovšom rozhodnutí Najvyššieho súdu v júni 2022 vyjadrila, že „rozhodnutie o interrupcii je súkromná záležitosť budúcej matky, jej rodiny a ošetrujúceho lekára“.  Právo na interrupciu neodsúdila napriek tomu, že ak by v štáte Texas boli pred 50 rokmi interrupcie prípustné, nikdy by sa nebola narodila.

čo na to Európa?

Zrušenie pôvodného rozhodnutia v spore Roe vs Wade citlivo vníma nielen spoločnosť v Spojených štátoch amerických, ale aj Európa a Európska únia. Už pred samotným rozhodnutím 9. júna 2022 prijali poslanci Európskeho parlamentu uznesenie, ktoré vyzývalo Najvyšší súd USA na potvrdenie rozhodnutia z roku 1973. Napriek faktu, že žijeme v 21. storočí, práva žien v sexuálnej a reprodukčnej oblasti sa často skôr zhoršujú, než zlepšujú. 

Krátko po vyhlásení, že Ústava USA nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva, vydal Európsky parlament tlačovú správu, v ktorej deklaruje, že sa bude usilovať o zahrnutie práva na interrupciu do Charty základných práv Európskej únie. Štáty Európy v zásade rešpektujú právo ženy na umelé prerušenie tehotenstva, ale aj v tomto prípade existujú výnimky.

Úplný zákaz interrupcií panuje na Malte, kde je úlohou lekárov za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný v Lichtenštajnsku, v ktorom na túto tému prebehlo ešte v roku 2011 platné referendum, v ktorom sa občania Lichtenštajnska vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12 týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím. Vysoko reštriktívne zákony platia aj u nášho suseda v Poľsku. Tu však, na rozdiel od Malty alebo aj vyššie uvedených štátov v USA, aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky. Je potrebné dodať, že tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života. 

Na Slovensku je od 1. januára 1987 platný a účinný zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenie § 4 hovorí o tom, že: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ V súvislosti so slovenským interrupčným zákonom v minulosti vyvstala otázka, či je tento zákon v súlade s Ústavou. Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 12/01-297 po takmer šiestich rokoch, v roku 2007 rozhodol, že žena sa do 12. týždňa svojho tehotenstva môže slobodne rozhodnúť, či podstúpi interrupciu. Interrupčný zákon bol totiž ešte v roku 2001 napadnutý skupinou poslancov Národnej rady SR, ktorí neboli stotožnení s tým, že zákon umožňuje interrupciu aj bez udania dôvodu.

charta základných práv Európskej únie

Európsky parlament v nadväznosti na júnové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA už vyzval členské krajiny na dekriminalizáciu interrupcií. Štyri frakcie vrátane socialistov a liberálov predložili Európskemu parlamentu návrh rezolúcie, v zmysle ktorého by mal byť do Charty základných práv Európskej únie zahrnutý nový článok obsahujúci konštrukciu v znení „každý má právo na bezpečnú a legálnu interrupciu“, pričom právo na interrupciu by malo byť definované ako základné právo.

Uvedenú implementáciu už začiatkom roka navrhoval francúzsky prezident Emanuel Macron. Okamžite sa však proti tejto myšlienke spustila vlna kritiky aj zo strany konzervatívnych politikov a organizácií. Je preto otázne, akým spôsobom bude právo na interrupcie nakoniec v dokumentoch Únie zakotvené, resp. aká bude jeho vymožiteľnosť v praxi. Pri dnešných tendenciách totiž vznikajú dôvodné pochybnosti ohľadom vynútiteľnosti práva na interrupcie v štátoch, ktoré interrupcie historicky odmietajú. Aktuálne sa preto javí, že v otázke interrupcií sa dostávame do začarovaného kruhu. V každom  prípade platí, že väčšina štátov Európskej únie aktuálne odmieta „posun vzad“ v tejto problematike.

mgr. Tomáš Vall, LL.M. advokát L/R/P advokáti, s.r.o.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite