Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aké zmeny nám prinesie nová stavebná legislatíva?

.sponzorované .promotion .promotion

Peter Bielik z advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o., sa pozrel na konkrétne zmeny, ktoré nová stavebná legislatíva prinesie od 1. apríla 2024. Nahradí sa ňou doterajší stavebný zákon, ktorého pôvodné znenie bolo schválené ešte v roku 1976. Modernizácia štátnej správy činí aktuálne účinný zákon čoraz viac zastaraným, preto jeho zmena bola nevyhnutná.

Aké zmeny nám prinesie nová stavebná legislatíva?

národná rada SR v apríli 2022 schválila novú stavebnú legislatívu – zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Výsledkom má byť profesionalizácia štátnej správy, zníženie administratívnej záťaže a efektívna elektronizácia. Nová právna úprava počíta so zriadením nového ústredného orgánu štátnej správy – Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

koniec obcí ako stavebných úradov

Najvýraznejšia praktická zmena je, že postavenie obcí ako stavebných úradov sa na základe novej legislatívy končí. Táto pôsobnosť bude prenesená na regionálne úrady, ktorých bude celkovo osem, pričom budú mať určený obvod pôsobnosti podľa krajov. Regionálne úrady budú zriadené pre Bratislavu, Banskú Bystricu, Košice, Nitru, Prešov, Trenčín, Trnavu a Žilinu. Stavebníci budú veci týkajúce sa výstavby riešiť iba s regionálnymi pracoviskami a komunikácia s obcami sa stane minulosťou.

elektronizácia územnoplánovacej dokumentácie

Z praxe majú mnohí skúsenosť s neprehľadnosťou a zastaraným charakterom evidovania územnoplánovacej dokumentácie. Dôvodov je viacero. Terajšie či staršie územné plány boli obvykle spracovávané analógovou formou, kreslené ručne, grafické časti územných plánov sú na stránkach obcí často k dispozícii ako naskenovaný dokument, ktorý ani po priblížení či tlači nie je ľahko čitateľný. Celoplošná digitalizácia územnoplánovacej dokumentácie preto zjednoduší prácu a prehľad občanom, developerom aj samotnému štátnemu aparátu. Digitalizovaná forma územného plánu je už na webe Hlavného mesta SR Bratislavy a verejnosť má tak príležitosť vytvoriť si  predstavu, ako bude vyzerať na zvyšku Slovenska územný plán a oboznámiť sa  už teraz s  informačnou hodnotou a vyššou efektívnosťou modernejšej formy evidencie.

elektronizácia stavebného konania a doručovania

Komunikácia v procesoch stavebného konania sa bude riadiť intenciami zákona e-governmente a doručovanie bude realizované podľa zákona o výstavbe prostredníctvom elektronických schránok, pričom samotný proces povoľovania stavieb bude prebiehať cez osobitný informačný systém. Zložitosť jednotlivého procesu sa bude odvíjať od zložitosti samotnej stavby. To znamená, že  čím bude stavba jednoduchšia, tým jednoduchší bude celý proces.

Takisto sa dá predpokladať, že bude fungovať aj notifikácia prostredníctvom SMS, prípadne e-mailov. Doterajšie stavebné povolenia budú nahradené novým ekvivalentom, rozhodnutiami o povolení stavby. Tie budú vydávané na základe návrhu stavebného zámeru, výsledku jeho prerokovania a ďalších dokladov, ako napr. záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby prebehne prerokovanie zámeru s dotknutými orgánmi štátnej správy, vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom k zámeru sa bude vždy vyjadrovať aj obec, v ktorej obvode sa stavba má realizovať. 

Okruh účastníkov na povoľovacom procese zostane zachovaný tak, ako tomu bolo aj doteraz. Návrh stavebného zámeru, ako aj ohlásenie drobnej stavby, sa budú podávať iba elektronicky prostredníctvom príslušného formulára. V prípade ohlasovacej povinnosti, úrad bezodkladne doručí potvrdenie o ohlásení drobnej stavby. Rozhodnutie o povolení stavby má byť po novom vydané do 15-tich dní od doručenia úplného návrhu stavebného zámeru a od jeho prerokovania.

dvojstupňový proces povoľovania stavieb bude minulosťou

Jednou z významnejších pozitívnych zmien novej legislatívy je upustenie od tzv. dvojstupňového procesu povoľovania stavieb. Po novom  už nebude separátne prebiehať územné konanie, v ktorom sa vydáva rozhodnutie o umiestnení stavby, a následne až stavebné konanie, v ktorom sa vydáva rozhodnutie o povolení stavby, čiže stavebné povolenie. Takáto úprava ušetrí občanom čas. 

dôjde k posilneniu postavenia projektanta

Stavby budú musieť byť zhotovené na základe overeného projektu. Podľa aktuálnej legislatívy má projektant určité práva a povinnosti, hlavnú zodpovednosť za vykonávanie stavebných prác a stavieb však znáša stavebník. Po novom bude projektant zodpovedný za vypracovanie všetkých stupňov projektovej dokumentácie. Ak kvalifikačne na niektorú časť nestačí, bude sa musieť obrátiť na projektanta s potrebnou kvalifikáciou. Projektant bude taktiež zabezpečovať prerokovanie stavebného zámeru a pripomienkové konanie k stavebnému zámeru. Nový zákon ďalej definuje generálneho projektanta, ktorý bude mať povinnosť koordinovať viacerých projektantov, prípadne ďalších špecialistov podieľajúcich sa na vypracovaní projektovej dokumentácie.

čierne stavby

Zaužívanému pojmu „čiernych stavieb“ bude v novom zákone priradený pojem nepovolené stavebné práce. Pôjde o stavebné práce, ktoré sa realizujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez akéhokoľvek rozhodnutia o povolení stavby. K nepovoleným stavebným prácam  môže dôjsť aj vtedy, keď nebude existovať overenie projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby. Ako naznačuje novo zavedený pojem, nová legislatíva cieli na zastavenie nezákonných stavieb ešte počas ich zhotovovania. Nový zákon o výstavbe teda nepočíta s možnosťou následného (dodatočného) zlegalizovania už postavenej čiernej stavby, ako to bolo doteraz. Po novom by teda malo  platiť pravidlo „nepovolená stavba – povinné odstránenie“. Náklady na odstránenie, ak stavbu neodstráni sám stavebník, bude znášať stavebný úrad a ten si ich následne regresne uplatní voči stavebníkovi.

Záverom sa dá zhrnúť, že povoľovanie stavieb prejde mnohými praktickými zmenami, ale nie na úkor rokmi ustálených požiadaviek či princípov, na ktorých bol proces povoľovania stavieb založený. Nová legislatíva a jej aplikačná prax má teda viesť predovšetkým k zmodernizovaniu a zefektívneniu procesu povoľovania a realizácie stavieb. Či oba nové  zákony tieto ciele naplnia, bude závisieť do značnej miery aj od profesionálnej, personálnej a technickej pripravenosti štátneho aparátu na čas, keď nadobudnú jednotlivé zmeny účinnosť.

  • JUDr. Lukáš Bielovič, L/R/P advokáti, s.r.o.
  • Mgr. Peter Bielik, L/R/P advokáti, s.r.o.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite