Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Využívame všetky možnosti demokracie?

.sponzorované .promotion .promotion

Demokraciu vnímame aj ako možnosť voliť si svojich zástupcov, ktorí napr. v samospráve rozhodujú o tom, na aký účel budú použité peniaze z našich daní. Mladšie generácie sa v otázkach verejného života začínajú aktivizovať prostredníctvom tzv. participatívneho rozpočtu. Mladí si tak môžu povedať, že „aj ja môžem niečo urobiť, zmeniť alebo zveľadiť“.

Využívame všetky možnosti demokracie? LENKA HAVRANOVÁ Martin Balega, študent práva, ktorému advokátska kancelária L/R/P advokáti, s.r.o. otvára príležitosti.

Advokátska kancelária L/R/P advokáti, s.r.o., prostredníctvom svojho profesionálneho tímu advokátov, dáva príležitosti svojim koncipientom a študentom práva realizovať sa na ceste za vytúženým cieľom – stať sa advokátom. Mladých členov tímu dôsledne pripravuje vedieť sa orientovať vo všetkých oblastiach práva. Poznatky môžu aplikovať do praxe, o čom píše v nasledujúcich riadkoch najmladší člen tímu, študent práva Martin Balega.

vieme, čo je participatívny rozpočet?

Je to nástroj, ktorý umožňuje občanom aktívne sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré samospráva vyčlení pre svoje potreby. V súčasnosti ho vnímame ako jeden z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý nám prináša realizáciu nových projektov, aktiváciu služieb alebo zveľadenie verejného priestranstva. Využiť ho môžu nielen občania, ale aj občianske združenia.

Proces implementovania participatívneho rozpočtu nie je pre každú obec, mesto či vyšší územný celok jednotný, ale zväčša veľmi podobný. Preto sa treba zaujímať o dianie v samospráve a prostredníctvom svojich poslancov v príslušnom volebnom obvode žiadať informácie o možnosti jeho aktívneho využitia. Vo všeobecnosti sa naskytuje možnosť napr. raz ročne podať žiadosť o poskytnutie grantovej dotácie.

Celý systém je vo väčšine prípadov rozdelený do oblastí, ako sú šport, vzdelávanie, kultúra alebo životné prostredie. Vo väčších mestách sa objavuje aj možnosť participovať na zdravotnom alebo sociálnom sektore. Naskytuje sa aj možnosť podpory neziskového sektora, čím dochádza k posilneniu činností mimovládnych organizácií. Komplexná iniciatíva je však závislá od toho, či naši volení zástupcovia vyčlenia z rozpočtu balík peňazí na tento účel. Pre nás voličov to môže byť zároveň priorita pri rozhodovaní nad volebnou urnou, či kandidát, pre ktorého sme sa rozhodli, nám umožní aktívne sa podieľať na živote v meste práve prostredníctvom participatívneho rozpočtu. Za úvahu stojí otázka, či by bolo skutočnou demokraciou v praxi, keby takto zadefinovaný participovaný rozpočet nahradil rozpočet samosprávy, ktorý každoročne schvaľujú jej poslanci. Otázne je, ako by takáto demokracia procesne fungovala v praxi. Vo všeobecnosti platí, že menšia skupina ľudí sa skôr dohodne ako masa ľudí. 

v princípe je to na Slovensku rovnaké

Ak sa rozhodneme aktívne využiť príležitosť demokracie odzrkadľujúcej sa v participatívnom rozpočte, musíme počítať s niekoľkými fázami, ktoré sú takmer identické v mestách, obciach alebo krajoch na celom Slovensku

Prvým krokom je samo podanie projektu. V dnešnej digitálnej ére sa v drvivej väčšine podáva elektronicky. Vyskytujú sa prípady, keď práve elektronická komunikácia predstavuje prekážku, najmä pre staršie ročníky, ktoré nie sú až tak počítačovo zdatné v porovnaní s mladšími generáciami. Zásadným atribútom je ustriehnuť si termíny. Projekt ako taký nemá zväčša predpísanú formu a je na kreativite žiadateľa, ako sa s výzvou popasuje. 

„Vysádzanie a starostlivosť o zeleň vytvára komunity, ktoré podporujú dobré susedské vzťahy.“

Je preto niekedy lepšie, aby sa do projektu zapojilo napr. občianske združenie, v ktorom je „viac hláv, viac rozumu“. Pretože to, čo pokladá jednotlivec za správne, nemusí vždy vyhovovať skupine. Takáto demokracia pri písaní projektu môže byť užitočnejšia ako zapálená iniciatíva dobrej viery jednotlivca. Treba si dať záležať na téme, reálne zdôvodniť požadovanú sumu s predpokladanými výdavkami v jednotlivých položkách, časový harmonogram projektu a v neposlednom rade popísať spôsob realizácie.

V ďalšej fáze je na ťahu samospráva. Nie je pravidlom, že každý projekt bude automaticky schválený alebo dostane plnú výšku požadovanej finančnej dotácie. O tom rozhodnú poslanci, ktorým môže radiť prizvaná odborná verejnosť alebo občania prostredníctvom internetového hlasovania. Všetko závisí od toho, ako si samospráva nastaví celú iniciatívu. Demokracia spočíva v tom, že nikto jej nediktuje, ako to má byť, ale mala by zohľadňovať potreby a požiadavky svojich občanov. Stáva sa, že ak projekt nespĺňa administratívne náležitosti, úrad vráti žiadosť, resp. projekt na doplnenie. Táto fáza je ukončená vo väčšine prípadov hlasovaním o úspešnosti/neúspešnosti.

V záverečnej fáze nastupuje na rad financovanie a samotná realizácia zámeru, ktorá sa zvyčajne pohybuje v časovom horizonte minimálne troch mesiacov. Na konci kalendárneho roka prichádza k vyúčtovaniu projektov. Pri tomto kroku treba byť dôsledný a všetky náklady reálne preukázať, lebo v opačnom prípade sa môže osoba vystaviť aj riziku sprenevery, čo môže mať za následok právne konzekvencie.

Pre úspešné projekty nemusí byť koniec roka koncom celej realizácie. Iniciatíva môže mať svoje pokračovanie, ak si získa obdiv a podporu verejnosti. Prax ukázala, že periodicita podpory má úspech najmä v oblasti životného prostredia. Vysádzanie a starostlivosť o zeleň vytvára komunity, ktoré podporujú dobré susedské vzťahy. Mladým sa tak otvárajú možnosti realizácie a plnohodnotného trávenia voľného času. Učíme sa tak starať o to naše spoločné, čo je v konečnom dôsledku platené z našich daní.  

aj pre mladých sa ponúkajú príležitosti

Nie je tajomstvom, že mladí ľudia sú často terčom kritiky od staršej generácie, ktorá je, pochopiteľne, skúsenejšia a rozhľadenejšia. Snahou aktívne sa zapájať do života v meste boli aj  dva projekty občianskeho združenia Hlas mesta. Išlo o prezentáciu toho, že aj nápady v ranej dospelosti prinášajú radosť a úspech. Prostredníctvom projektu „Som z Levíc, teda som“ z roku 2020, v rámci ktorého mladí ľudia upratali sídlisko Rybníky, zorganizovali letné kino a pri Levickom hrade zasadili novú biodiverzitnú lúku, občanom mesta dokázali, že ich hlavným cieľom bolo urobiť mesto krajším, živším a atraktívnejším. Všetko sa to podarilo v réžii mladých Levičanov. Ich činnosť pokračovala aj v roku 2021 v ďalšom projekte „Mesto mladých“. Mladí Levičania sa tak snažia vdýchnuť nový život mestu, ku ktorému majú svoj nezameniteľný vzťah.

mladým a talentovaným otvárame príležitosti

Ak vynikáš v štúdiu práva alebo si po skončení školy a chceš sa stať advokátom, daj nám o sebe vedieť. Tímy profesionálnych advokátov z kancelárie L/R/P advokáti, s.r.o., v Bratislave a v Poprade ti otvoria príležitosti vo všetkých oblastiach práva, ktoré budeš potrebovať do praxe. Ak sa chceš stať súčasťou nášho tímu, daj nám o sebe vedieť. Kontaktné údaje nájdeš na webe www.l-r.skTešíme sa na vaše motivačné listy a životopisy. Nezabudnite pripojiť súhlas o spracovaní osobných údajov.

JUDr. Lukáš Bielovič / advokát, advokátska kancelária L/R/P advokáti, s.r.o.

Martin Balega / študent práva, Právnická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite