na Slovensku sme sa začali zaoberať platovou a rodovou rovnosťou, keď sme sa chceli dostať do EÚ. Jej ambíciou je, aby mali obe pohlavia rovnocenné podmienky vrátane platového ohodnotenia, pracovných príležitostí a aby rodinný život neznevýhodňoval ženy na trhu práce. Silvia Porubänová, výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zhodnotila posun Slovenska nasledovne: „Dnes už nediskutujeme, ako pred dvadsiatimi rokmi, či môžeme hovoriť o rozdieloch medzi mužmi a ženami, ktoré ich predestinujú, aby neboli rovnako odmeňovaní.“
Člen Rady pre štátnu službu a bývalý vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv Marián Török tvrdí, že v kancelárii sa vždy snažili zachovať rodovú rovnosť. „Ak bola verejnou ochrankyňou práv žena, tak vedúci kancelárie bol muž. Do veľkej miery to takto vyplynulo samo.“ Zároveň dodáva, že pri výbere vhodného kandidáta zohráva kľúčovú rolu kvalita uchádzača, a nie pohlavie.
Zamestnanci štátnej správy majú mzdy určené podľa platovej triedy, do ktorej je ich pozícia zaradená. Osobné príplatky musia byť dobre odôvodnené, pretože prechádzajú niekoľkými stupňami overovania. Mnohé spoločnosti sa už dnes môžu pochváliť rodovou rovnosťou v odmeňovaní zamestnancov. Jednou nich je aj Lidl SR. Vo februári získal medzinárodný certifikát EQUAL-SALARY. Firme ho udelila audítorská spoločnosť PwC. Stala sa tak druhou spoločnosťou na Slovensku, ktorá tento certifikát získala.
„Na Slovensku bola nerovnosť platových rozdielov približne dvadsať percent.“
Je to motivácia pre ostatných zamestnávateľov. „Pre Lidl bola vždy téma rovnosti platov veľmi dôležitá,“ vysvetlila Veronika Bátorová, ambasádorka diverzity a inklúzie zo spoločnosti Lidl SR, prečo sa rozhodli získať certifikáciu. „Nerovnosť u nás stále je. Európsky priemer je okolo pätnásť percent. Na Slovensku bola nerovnosť platových rozdielov približne dvadsať percent.“ Pandémia koronavírusu upriamila pozornosť na tieto rozdiely. Pracujúce ženy, najmä matky, boli znevýhodnené. Často museli zostať s deťmi na OČR, či už pre zastupovanie vzdelávacích inštitúcií alebo ochorenie covid-19. Ukázala sa potreba prispôsobovania zamestnaneckých benefitov vrátane možnosti práce z domu. Ich výber závisí aj od rodinného stavu. Bátorová, Porubänová a Török sa zhodujú v tom, že pružný pracovný čas by mal byť v dnešných časoch samozrejmosťou.
Ďalším benefitom, ktorý by sa mal na trhu práce zachovať, je home office. V pandemických časoch bol vyhľadávaným riešením. Ukázalo sa, že v domácom prostredí nemusí klesať produktivita. Napriek tomu sa podľa Porubänovej väčšina zamestnávateľov snaží o návrat zamestnancov na pracoviská. „Je to výzva, s ktorou sa budeme musieť vyrovnať. Kritériom by mala byť produktivita,“ dodáva. Ideálnym riešením by mohol byť presne stanovený počet dní v mesiaci vyhradený na prácu z domu.
Naďalej je zrejmá skutočnosť, že čím je pracovná pozícia vyššia, tým sa na nej nachádza viac mužov ako žien. Tento trend je však na ústupe. Čoraz viac žien je na vedúcich pozíciách vrátane najvyššieho manažmentu. Dvaja z piatich konateľov spoločnosti Lidl sú ženy. Na vedúcich pozíciách majú štyridsaťpäť percent žien. „Na nižšej a strednej úrovni vždy bola polovica alebo viac žien. Sú to výkonné pozície, kde nejde o reprezentáciu a nie sú to volené pozície,“ poznamenala Porubänová. „V hraničných situáciách, keď sa má žena rozhodnúť, dá to najavo citlivo a slušne. Vo vzťahoch mužskej časti v najvyššom manažmente to môže pôsobiť ako slabosť,“ dodáva na záver Török.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.