Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zálohujeme, a čo ďalej?

.sponzorované .promotion .promotion

Ak na plastovej fľaši od limonády či plechovke od piva nájdete znak veľkého Z, je zálohovaná a v obchode vám za ňu vrátia 15 centov. Slovensko od januára prešlo na zálohovanie nápojových obalov s cieľom pozdvihnúť mieru recyklácie a oslobodiť prírodu od voľne pohodeného odpadu. Ako sa systém rozbieha a čo od neho môžeme očakávať v najbližších mesiacoch?

Zálohujeme, a čo ďalej? FOTO TÝŽDEŇ Kristína Serafin Hudeková zo Živice diskutuje s Petrou Csefalvayovou (INCIEN), Luciou Morvai (Správca zálohového systému) a Tomášom Bezákom (Lidl Slovenská republika).

všetky nealko nápoje ako minerálne vody, ovocné šťavy, ľadové čaje, ale aj pivo či ovocné víno s objemom 0,1 litra až 3 litre spadajú od januára pod zálohový systém. „Nezálohujú sa sirupy, mlieko, ocot alebo olej,“ hovorí Lucia Morvai za Správcu zálohového systému. Pri nákupe obalov so symbolom „Z“ zaplatíme zálohu 15 centov a následne po vrátení na ktoromkoľvek odbernom mieste dostaneme zálohu naspäť.

Za prvý mesiac sa podarilo do obchodov vrátiť takmer 500-tisíc obalov. Nie všetky sú totiž už označené zálohovacím symbolom. Počas prvého roka je ešte možné dopredať aj obaly bez zálohy a na trh sa tak zálohované obaly dostávajú postupne. „V januári bolo podľa predbežných informácií na trh uvedených 25 miliónov kusov,“ hovorí Morvai. Postupne sa musia dostať z distribučných centier na pulty obchodov.

Dôvodom na postupný nábeh na nový systém môže byť aj sezóna. „V zimných mesiacoch nie je predaj týchto nápojov tak vysoký ako v lete. V najbližších mesiacoch teda očakávame exponenciálny rast počtu zálohovaných obalov na pultoch aj ich prijímanie. Zatiaľ sa ten pomer pohybuje v jednotkách percent,“ hovorí za Lidl Tomáš Bezák.

čo s obalmi bez Zetka?

Práve chýbajúce zálohové symboly na dopredávaných obaloch sú jednou z vecí, ktoré niektorých zákazníkov pletú. „Radila som už doma mojej mame aj rodičom môjho partnera, ktorí márne hľadali to Zetko“, hovorí odborníčka na odpadové hospodárstvo Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Keď na obale zálohový symbol nenašli, neboli si istí, čo s ním urobiť. Hodiť ho do žltého kontajnera? Alebo radšej do „zmesáku“? „Ak už si kúpim obal so Zetkom, tak patrí do zálohovania, ak tam symbol nie je, patrí to do triedeného zberu, kde je rovnaká šanca, že sa spracuje a zrecykluje. To, že obal nepatrí do zálohovej schémy, neznamená, že je vyradený z recyklačného cyklu,“ upozorňuje odborníčka.

Všetky ostatné odpady teda treba triediť aj naďalej. Ak sa však pomýlite a do obchodu prinesiete obal, ktorý systém neprijíma, väčšinou poskytne možnosť ho tam ponechať v kontajneri na triedený zber a nemusíte tak mať strach, že ho budete musieť nosiť domov.

Druhou novinkou, na ktorú si ľudia pri zálohovaní budú musieť zvyknúť, je povinnosť obaly vracať v pôvodnom stave, teda nestlačené ani inak nepoškodené. Vo veľkých obchodoch totiž zálohované obaly preberá automat, ktorý musí byť schopný na obale naskenovať zálohový symbol, čiarový kód a porovnať to s tvarom, materiálom či hmotnosťou obalu.

Dôvodom je aj ochrana pred podvodmi. „Ide totiž o ceninu. Automat po prijatí obal stlačí, aby sa nemohol opätovne vrátiť,“ popisuje Morvai.

kvalitnejšia recyklácia chráni zdroje

Dôvodom na zavedenie zálohovania boli PET fľaše a plechovky, ktoré nekončili v kontajneroch na triedený zber. „Väčším problémom ako PET fľaše boli hliníkové plechovky,“ popisuje svoje skúsenosti z analýz zmesového odpadu Petra Csefalvayová z Incienu. „Ľudia si ich veľmi nespájali so systémom triedeného zberu a v zmesovom komunálnom odpade sa ich nachádzalo niekoľko percent.“

Pritom práve hliník pri recyklácii dokáže ušetriť až 90 percent svojej ekologickej stopy v porovnaní s výrobou z primárneho materiálu. „Keďže hliník sa ako nerastná surovina získava z bauxitu, problematická je jeho ťažba a premena bauxitu na zlúčeninu hliníka. Hliník je preto veľmi dôležité vrátiť do obehu,“ vysvetľuje odborníčka na odpady.

Doteraz sa PET fľaše v procese recyklácie používali najmä na výrobu iných vecí ako fliaš – našli sme ich v oblečení, detských plienkach či automobiloch. Aj toto má ambíciu zálohovanie vylepšiť. „Chceme nielen vyzbierať viac, aby sa vyčistili ulice od voľne pohodeného odpadu, ale aj vyzbierať viac surovín vyššej kvality. Keďže sa má znova použiť pri výrobe potravín, sú tam oveľa prísnejšie pravidlá na to, ako sa môže zrecyklovať a zálohovanie umožní použitie materiálu opäť pri výrobe nápojových obalov spôsobom z fľaše do fľaše a z plechovky do plechovky, čím sa uzavrie materiálový kruh,“ hovorí Morvai.

Už dnes nájdeme na trhu aj PET fľaše so 100-percentným obsahom recyklovaného materiálu. Je to skôr výnimka, štandardne je percento recyklátu v obaloch pod 20 percent. To má zmeniť nariadenie Európskej únie, podľa ktorého budú musieť do roku 2025 všetky obaly v priemere obsahovať minimálne 25 percent recyklátu. „Dopyt po kvalitnom materiáli, ktorý bude možné použiť opäť na výrobu potravinových obalov, bude veľký,“ hovorí zástupkyňa Správcu zálohového systému.

Vyššiu kvalitu recyklátu vítajú aj výrobcovia obalov. „Skúsenosť je rôzna. V Nemecku napríklad vieme, že je to možné. Len čo bude dopyt, stanú sa aj technológie lacnejšími a dostupnejšími,“ hovorí Tomáš Bezák z Lidlu. „Pri plastových fľašiach sa však vieme dostať najďalej,“ dodáva.

vymiznú smeti z prírody vďaka zálohám?

Druhou z motivácií pre prechod na zálohovanie je znečistenie voľnej prírody. Známe zábery vodných tokov plných plávajúcich PET fliaš by mali byť minulosťou. „Pätnásť centov nie je málo a ja verím, že každému to bude stáť za to, aby ten obal priniesol naspäť do predajne,“ hovorí zástupca Lidlu. V tejto sieti si zákazníci pri vracaní obalov môžu vybrať aj možnosť ponechať zálohu na čistenie prírody od odpadu v rámci iniciatívy Upracme Slovensko.

Okrem vizuálneho smogu je pri plaste vo voľnej prírode problematické jeho rozpadanie na menšie kúsočky – mikroplasty. Tie dnes už nájdeme v pitnej vode, placente aj ľudskej krvi a ich dopad na ľudské zdravie je otázny.

Popri zálohovaní naďalej ostáva funkčný aj tradičný triedený zber odpadu. Tam patria všetky druhy odpadu, ktoré nie sú zálohované a je možné ich zrecyklovať. Ale ak dáte do žltého kontajnera aj zálohovanú PET fľašu, nič zásadné sa nestane. Zrecyklovaná bude, len si nevyberiete zálohu, ktorú ste za ňu zaplatili.

Obsah kontajnerov na triedený zber spustením zálohovania však príde o najhodnotejšie komodity, ktoré sa na recyklačnom trhu predávali za stovky eur za tonu. „Ja osobne som za to veľmi rada,“ hovorí odpadová odborníčka z Incienu s tým, že výpadok ľahko spracovateľných PET fliaš zo žltých nádob by tak mohol recyklátorov posunúť k tomu, aby hľadali cesty na spracovanie aj ostatných plastových obalov, ktoré doteraz z veľkej časti končili na skládkach a v spaľovniach odpadu. „Teraz sa ukáže, čo tam reálne ostane a budeme musieť pritom dosiahnuť recyklačné ciele. PET fľaše nám už nepokryjú recyklačné ciele za celú skupinu plastov,“ vysvetľuje.

Najmenší dopad na životné prostredie majú opätovne použiteľné obaly, ktoré na Slovensku poznáme ako vratné sklenené fľaše. Ich ponuka však postupne klesala aj preto, že sa mnohým sa nechcelo tieto obaly do obchodu naspäť nosiť. „Tú cestu do obchodu s obalmi už teraz budeme merať, takže uvidíme, ako to ovplyvní vratné obaly,“ hovorí Morvai. „Či vratný alebo jednorazový, dôležité je, aby si každý obal našiel cestu naspäť do materiálového toku.“

V zahraničí už niektorí veľkovýrobcovia potravín testujú vratné obaly aj na iné druhy potravín, nielen nápoje. Či sa Slovensko časom vďaka zálohovaniu dočká aj rozšírenia systému na ďalšie obaly, to je podľa zástupkyne Správcu zálohového systému otázka skôr pre ministerstvo. „Nastavenie zálohového systému je náročný proces, takže akékoľvek ďalšie rozširovanie si bude vyžadovať ďalšie analýzy.“

Záznam celej diskusie si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video pod názvom Zálohujeme, a čo ďalej?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite