Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Umelá inteligencia je spojenec medicíny

.redakcia .promotion .promotion

Uznávaný kardiológ Allan Böhm opisuje víziu medicíny 21.storočia. Jej súčasťou je aj umelá inteligencia a personalizácia vyšetrovania pacientov. Je podľa Allana Böhma Slovensko schopné implementovať nové postupy? Zdravotníctvo v súčasnosti rieši niekoľko závažných problémov.

Umelá inteligencia je spojenec medicíny BORIS NÉMETH Allan Böhm: Pri mnohých pacientoch je najdôležitejšie genomické vyšetrenie. Z neho zistíme, že majú pre dispozíciu na niektoré ochorenie.

máme na Slovensku medicínu 21. storočia?

Súčasťou medicíny 21. storočia je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v príjemnej atmosfére. Nazývam to obalom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Toto celkom úspešne implementovali súkromní poskytovatelia. Druhým aspektom je využívanie pokroku vo vede, v technológiách a odborná úroveň zdravotníctva. Mám pocit, že tá na Slovensku bohužiaľ zatiaľ absentuje. 

prečo?

Lekári na Slovensku dnes nie sú zle platení, ale dlhodobo boli a tým pádom si ich nemocnica mohla „zotročiť“. V západnej Európe nemôže nemocnica zamestnať lekára na to, aby napr. vypisoval papiere, ktoré môže vypisovať aj dokumentarista. Lekár je tak zamestnaný administratívou, miesto toho aby sa vzdelával. A keď sa aj nájde lekár, ktorý by vo svojom voľnom čase na sebe pracoval a zlepšoval sa, nemocnica to nie len že nijako neohodnotí, ale často krát ešte nadriadení kladú takémuto lekárovi polená pod nohy.

povedal by som, že to sa bude týkať skôr štátnych nemocníc. 

To je model štátnych nemocníc. Primár dostane rovnaký plat bez ohľadu na to, či implementuje nové metódy do zdravotníctva, či sleduje trendy vo vede, či sa zlepšuje alebo nie. To isté aj lekári.

ani riaditeľ nemusí tlačiť na efektivitu.

Presne tak. Na druhej strane, ani súkromné nemocnice nemusia byť odpoveďou. Pacient, keď príde do súkromnej nemocnice síce dostane zdravotnú starostlivosť v peknom „obale“, ale odborná kvalita tejto starostlivosti je už niečo iné. To však pacient – laik nedokáže posúdiť. Je so starostlivosťou spokojný, pri tom mu boli poskytnuté výkony, ktoré pre neho neboli až tak potrebné. Súkromná nemocnica ich však má veľmi dobre preplatené, a preto ich poskytuje. 

čo sa s tým dá robiť?

Existujú ľudia, ktorí sa tešia z toho, že sa robí dobrá medicína. To je hlavný cieľ kliniky Premedix – poskytovať čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Robíme to na úrovni precíznej medicíny a sme nezisková organizácia, vďaka čomu odpadá motivácia generovať zisk. Zároveň sú však mnohé naše služby, najmä tie inovatívne spoplatnené. Vďaka tomu zasa dokážeme vygenerovať dostatočné financovanie na neustále zlepšovanie našich služieb, ale aj na to, aby sme každému pacientovi vedeli poskytnúť naozaj top kvalitu, ktorú si môže dovoliť. 

vy ste príkladom medicíny 21. storočia?

Verím, že áno. Pred štyrmi rokmi ma oslovili z Európskej kardiologickej spoločnosti, aby som pomohol založiť Komisiu pre digitálnu medicínu. Vďaka tomu som objavil prvé zárodky precíznej medicíny vo svete. V medicíne pred štyrmi rokmi napr. nebol pojem digitálna medicína veľmi známy. 

prečo? Hlavné technologické pokroky sú najmä v medicíne.

Lekári sú vo všeobecnosti veľmi konzervatívni, čo je dobre. Keby neboli, tak bezpečnosť pacienta by bola v ohrození. Keď prichádza niečo úplne nové, tak medicína je voči tomu veľmi zdržanlivá. 

začali sa využívať inteligentné hodinky, ktoré majú oxymeter. Hodinky dokážu to, čo kedysi dokázali prístroje v nemocniciach, síce nie na rovnakej úrovni. Prečo ich využívame minimálne? 

Umelá inteligencia veľmi pomaly preniká do medicíny. Keď prichádza niečo prevratné, tak lekári, medicínski špecialisti sú veľmi opatrní. Chcú to mať dobre otestované. Akonáhle tomu otvoria dvere, tak sa výskum a inovácie zrýchlia. Keďže organizácia Premedix je aj výskumnou organizáciou, dokážeme najnovšie technologické výdobytky okamžite implementovať do klinickej praxe. Máme napr. telemedicínske centrum, v ktorom využívame softvér založený na umelej inteligencii, ktorý pomáha dohliadať na pacient. Je to vôbec prvý softvér na svete ktorý dostal americké aj európske schválenie na využívanie v prediktívnej medicíne.

čo je to za softvér?

Tento softvér dokáže predvídať zhoršenie stavu pacienta dvadsaťštyri hodín pred tým ako nastane na základe telemedicínskych údajov. Pracuje s biologickými údajmi ako je srdcová frekvencia, tlak, teplota, saturácia kyslíka a dychová frekvencia. Nazývame to inteligentné monitorovanie.

čo dostane váš pacient?

Dostane monitor, ktorý zaznamenáva EKG, dychovú frekvenciu, fyzickú aktivitu a ďalšie údaje. Ďalej dostane váhu, teplomer, pulzný oxymeter a tlakomer. Pacient si 2 krát denne zaznamenáva svoje životné funkcie, ktoré sa nahrávajú do našej platformy, aby boli analyzované algoritmom umelej inteligencie a v prípade potreby aj lekárom.

pre akých pacientov je táto služba určená?

Najmä pre vysokorizikových pacientov. Zatiaľ sa zameriavame na srdcovo-cievne ochorenia, ako napr. srdcový infarkt, srdcové zlyhávanie, alebo stav po srdcovej operácii. Jedná sa o situácie, kedy je pacient najmä prvý mesiac po prepustení z nemocnice vo zvýšenom riziku akútneho zhoršenia zdravotného stavu, vyžadujúceho opakovanú hospitalizáciu. Tej práve dokážeme pomocou inteligentného monitorovania predísť.

boja sa lekári nových technológií rovnako ako ktorékoľvek iné povolanie?

Je to tak. Dôležité je, aby si uvedomili, že umelá inteligencia je kamarát. Na našom modeli inteligentného monitorovania je pekne vidieť spoluprácu, kedy umelá inteligencia denne monitoruje pacientov. Algoritmus dokáže z kvantá dát vyťažiť lepšiu informáciu, ako bežný človek a potom upozornení lekára, že hrozí zhoršenie stavu. Lekár sa už pozrie na pacienta zblízka. 

keď hovoríme o inteligentnom monitorovaní, hovoríme o medicíne 21. storočia i o precíznej medicíne?

Áno, je to jeden z príkladov. Precízna medicína rieši problém ako čo najlepšie personalizovať medicínu. To sa deje napríklad prostredníctvom vyššie spomínanej digitálnej medicíny, alebo pomocou najpokročilejších metód molekulárnej biológie, medzi ktoré patrí napr. genomika. Na klinike vyšetríme DNA pacienta a vieme z toho povedať na aké ochorenia má predispozície, alebo ako metabolizuje rôzne lieky a tým pádom, ktorý liek bude uňho najúčinnejší a zároveň najbezpečnejší. 

príde k vám pacient a potom?

Naposledy som mal zaujímavý prípad pacienta, kde som aplikoval viaceré spôsoby precíznej medicíny. Bol to mladý pacient, štyridsiatnik, ktorý prekonal infarkt. Cvičil, nefajčil. Začali sme s precíznou medicínou. Robili sme rôzne vyšetrenia. Nemal zvýšený cholesterol, dokonca aj zlý cholesterol mal skoro v norme, ale mal veľké množstvo nebezpečných partikulí, čo sme zistili vďaka metóde lipoprint. To bol aj dôvod, prečo dostal infarkt. Keby o tom vedel skôr, tak už to mohol začať riešiť.

pacient nechodil na bežné preventívne prehliadky?

Chodil, ale tie bohužiaľ nejdú takto do hĺbky. Bežná všeobecná prehliadka vo väčšine prípadov znamená, že vás lekár popočúva fonendoskopom, možno urobí EKG, a keď máte šťastie, tak vám urobí cholesterol, ktorý však neposkytne úplnú informáciu o zdravotnom stave.

čiže takáto preventívna prehliadka sa musí robiť u vás.

Ak chce ísť klient naozaj do hĺbky, tak áno. Neviem o tom, že by niekde inde, dokonca ani za hranicami Slovenska, poskytovali takto komplexný program precíznej medicíny. 

aké boli ďalšie metódy precíznej medicíny, ktoré ste pri liečbe pacienta využili?

Okrem inteligentného monitorovania sme realizovali aj genomický test. Pacient užíval liek na riedenie krvi, čo je po infarkte bežná vec. Vďaka genomickému testu liekového metabolizmu sme však zistili, že je pre neho vhodnejší iný liek na riedenie krvi, preto sme mu ho zamenili. Pacient bol rád, že už sa mu nerobia modriny, čo je však dôležitejšie – výrazne sme mu zredukovali riziko závažného krvácania, napr. krvácania do mozgu, čo je najnebezpečnejší nežiadúci efekt týchto liekov.

ktorá krajina je v precíznej medicíne najďalej?

Najďalej sú asi Spojené štáty. V Európe sme pomerne ďaleko napr. v digitálnej medicíne, v genomike je na tom však lepšie Amerika. Je to najmä vďaka financiám, ktoré sú na túto oblasť medicíny alokované. Veľkým podporovateľom precíznej medicíny bol napr. bývalý prezident Obama. Európske zdravotné poisťovne však na moje potešenie reagujú na aktuálnu situáciu pomerne promptne, dokonca aj na Slovensku sú už prvé pokusy o preplácanie niektorých inovatívnych vyšetrení. Verím, že tento trend bude pokračovať.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite