ako sa vám podnikalo uplynulý rok počas pandémie?
Peter Jakubička: Všetkých nás zasiahli vládne opatrenia a cítime aj spolupatričnosť. S klientmi sme sa často nemohli stretávať osobne, aj preto sme hľadali iné spôsoby komunikácie. Vysvetliť na diaľku zložité produkty na finančnom trhu z pohľadu investičnej spoločnosti nie je jednoduché. Zároveň nám to prinieslo nové investičné príležitosti na trhu, možnosti vylepšiť našu infraštruktúru a rozšíriť produktovú škálu. Klientom prinášame služby privátneho bankovníctva najmä prostredníctvom osobných stretnutí. Zrazu sme museli pracovať online. Zmenili sme spôsob komunikácie s klientom a veľa procesov sme zefektívnili. Počas roka sa snažíme priniesť klientom 10 až 15 unikátnych investičných príležitosti, ktoré v segmente privátneho bankovníctva neponúka nikto iný. Naše riešenia sú nielen výnosné, ale aj daňovo optimálne. Každá kríza prináša i príležitosti, ktoré bežný investor nevidí. Každodenne sledujeme trh a všímame si, kedy a kde je daný sektor podhodnotený a má potenciál rastu počas nasledujúcich mesiacov či rokov.
ako sa zmenil hoteliersky sektor, nastali v ňom zmeny?
Jaroslav Kubaľa: Posledné dva roky boli veľkou skúškou. Hospitality sektor je od začiatku pandémie vo veľkej neistote. Po jej vypuknutí nikto nevedel, ako dlho budeme v krízovom režime. Verím, že sa to čoskoro skončí. Ľudia chcú naďalej chodiť do hotelov, čo sa ukázalo aj v dobe, keď sa opatrenia uvoľnili. Dopyt po ubytovaní bol intenzívny a letné mesiace sme v našich hoteloch vyhodnotili ako výnimočne dobré. Bolo príjemné znova vítať hostí, ale tri mesiace nezachránia celý rok. Bol to čas, keď sme sa mohli nadýchnuť.
hovorí sa, že počas krízy sa trh čistí od firiem, ktoré nemajú šancu prežiť. Deje sa to?
JK: Dáta ukazujú, že počet podnikateľov a zamestnancov v cestovnom ruchu klesol. Mnohí z nich sa presunuli do iných segmentov, kde majú väčšiu istotu. Schéma štátnej podpory, ktorá postupne vznikla, nestačí malým a ani veľkým subjektom. Trvalo to dlho a mnohým sa vinou nepružnosti a nesystémovosti pomoci nedostalo dostatočnej podpory. Už pred pandémiou bolo náročné nájsť kvalitných a stabilných zamestnancov. Pandemický stav situáciu len zhoršil. Zamestnanec potrebuje istotu a len výnimočne silný zamestnávateľ mu ju vie ponúknuť. Platí, že po každej kríze prichádza tlak na rast miezd. Nikto tomu nechcel veriť v domnienke, že si bude môcť vybrať z množstva ľudí, ktorí prišli o prácu. Ukázalo sa, že opak je pravdou.
je náročné presvedčiť klientov, aby investovali do hospitality sektora?
PJ: Peniaze, ktoré by hotelieri za normálnych okolností investovali do zvyšovania kvality a rozširovania kapacít, dnes stráca sčasti celý sektor v snahe udržať svoj biznis. Dlhšie potrvá, kým sa reinvestujú zdroje do ďalšieho rozvoja. Vo financiách je kľúčovým faktorom dôvera. Ak investori nedôverujú systému, potenciálnym investíciám a cítia neistotu z vládnych opatrení, jednoducho neinvestujú alebo investujú menej. Na druhej strane klienti zohľadňujú naše dvadsaťročné skúsenosti. Týka sa to aj hotelov. Vo všeobecnosti však platí, že strata dôvery a koniec pandémie v nedohľadne investorom nepomáha.
dá sa počas pandémie prosperovať v podnikaní alebo aspoň prežiť v neistých časoch?
PJ: Hľadáme pozitíva a výhodné investície pre investorov. Bez ohľadu na situáciu na trhu sme diverzifikovali portfóliá a využili investičné príležitosti v prospech investorov tak, aby sme ich chránili pred výkyvmi na trhu a zároveň zhodnotili ich aktíva. Dokázali sme investorom tento rok veľmi výrazne zhodnotiť peniaze.
„Aj služby sa u nás dostávajú na úroveň, ktorú Slováci predtým vnímali vo vyspelejších krajinách“
JK: Hotelierstvo je náročný biznis. Ten, kto ho vie robiť dobre, môže prosperovať. V súčasnosti je to náročné. V rámci skupiny Premium Star Hotels sme diverzifikovali riziko, čo nám pomohlo. Hotely a investície máme nielen na Slovensku, ale aj vo vnútrozemí Chorvátska a vlastníme aj dovolenkový rezort na ostrove Ugljan. Ten má aj do budúcna veľký potenciál. Hoci boli pandemické čísla v Chorvátsku podobné slovenským, nikto nám tam nebránil podnikať. Náš hotel fungoval celý rok a nezatvorili nás. Dosiahli sme tam jeden z najlepších rokov. Veľa sme zmenili aj v rámci našej internej a marketingovej komunikačnej stratégie.
stále sa Slováci riadia najnižšou cenou alebo zmenili kurz smerom ku kvalite?
JK: Rozvoj gastronómie je enormný. Nároky hostí, keď za svoje peniaze očakávajú adekvátnu kvalitu, sa vyrovnali. Aj služby u nás sa dnes dostávajú na úroveň, ktorú Slováci predtým vnímali skôr vo vyspelejších krajinách. Ukázali sme, že to vieme robiť rovnako dobre. Nárast cien sa niekde musí premietnuť. Hosť však vie, že za kvalitu služieb si primerane zaplatí.
PJ: Pri súčasnej inflácii vyše 5 percent je prekvapivé, ako Slováci stále držia hotovosť viac ako 40 miliárd eur na bežných účtoch namiesto toho, aby ich investovali. Stále u nás prevláda názor, že peniaze treba investovať najmä do nehnuteľností. Robíme osvetu. Analyzujeme portfóliá našich klientov a na základe dát im vieme ponúknuť investičné odporúčania šité na mieru. Sme zameraní prioritne na segment nad 100-tisíc eur, no máme aj segment malých investorov od 100 eur. Aj tu sme dokázali investície zhodnotiť 16 percent od začiatku roka, čo je na retailový produkt výborné číslo.
ako ste sa vyrovnali s rastom cien?
PJ: Trh iba kopíruje reálny svet. Dôvodom tejto situácie je výpadok rôznych odvetví. Za zvýšenie cien energií môže geopolitika, celé segmenty závisia od energií. Takto sa nabaľujú problémy v rôznych sektoroch. Stavebné materiály sa prestali vyrábať, keďže sa stavalo menej. Zrazu sa začalo stavať viac a zvýšil sa dopyt po materiáloch, čo automaticky zvýšilo aj ich cenu. Ponuka sa musí vyrovnať dopytu, čo spôsobuje kaskádovito rast cien a nedostatok tovarov.
JK: Posledné mesiace sme ťažili z dobre zazmluvnených cien v minulosti. Vo výhľade rastu cien v budúcom roku sme sa snažili optimalizovať naše prevádzky. Cenový nárast je však taký markantný, že ak si chceme udržať kvalitu, nemáme inú možnosť, ako to premietnuť do koncovej ceny.
oplatí sa skôr investovať na Slovensku alebo radšej v zahraničí?
PJ: Nie je to len geografická otázka. Investovať treba do vecí, ktoré dávajú zmysel a do kvalitných ľudí. Hotelierstvo je perspektívne odvetvie, ktoré ponúka veľké možnosti pre investorov. Za zvýšené ceny ponúkame oveľa vyšší štandard a lepší servis, v čom vidím potenciál. Investori by si mali dať poradiť od profesionálov. Neexistuje jedno portfólio pre všetkých, ale keby sa malo určiť priemerné portfólio, 40 percent by malo byť v akciách, 40 percent v dlhopisoch, 10 percent v alternatívnych investíciách a 10 percent v nehnuteľnostiach. Takto vyskladané aktíva sa vzájomne dopĺňajú. Keď sa akciám nedarí, podržia vás ostatné aktíva a podobne. Investovanie je individuálne a zohľadňujú sa pri ňom osobné preferencie, vek a ďalšie atribúty. Na investovanie sa nemožno pozerať z pohľadu jedného roka, ale s výhľadom ideálne na desiatky rokov a ak je horizont kratší, prispôsobiť tomu mix aktív.
JK: Počas pandémie sme chceli využiť čas na niečo, čo sme doteraz nestihli. Išli sme na to strategicky. Investovali sme do ľudských zdrojov, pretože skvelo odvedená práca zamestnancov v prospech hostí je kľúčová. Príkladom je aj náš najvyššie položený štvorhviezdičkový hotel Sliezsky dom. Je to doslova ikonický produkt, v ktorom pracujú ľudia, ktorí v ňom vyslovene chcú pracovať. Snažíme sa o rozvoj zamestnancov a chceme, aby sa u nás cítili stabilne. Počas pandémie sme neprepustili ani jedného s trvalým pracovným pomerom.
dá sa zvyknúť na to, že neviete, čo sa bude diať zajtra?
JK: Predvídateľnosť nám tu chýba už dva roky, ale zvykli sme si. Nemáte inú možnosť. Robíme všetko preto, aby sme náš biznis udržali, ponúkali naším hosťom kvalitné služby a zamestnancom výplaty načas, a to sa nám darí.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.