pôvod slova šikanovanie je vo francúzskom slove chicane, ktoré v preklade znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, prenasledovanie. Šikanovanie je zneužívanie sily, forma agresie. Pri šikanovaní ide o úmyselnú snahu získať prevahu nad jednotlivcom alebo viacerými jedincami prostredníctvom ubližovania, vyhrážania, výsmechu alebo zastrašovania.
šikana a kybernetická šikana
Vo všeobecnosti sa šikana vyznačuje znakom opakovaného či trvajúceho konania s úmyslom ponížiť druhého, prípadne dosiahnuť jeho vylúčenie zo skupiny. Rovnako kyberšikana predstavuje zneužívanie dominancie agresora s prejavmi vyvolávania strachu, stresu alebo bolesti, použitím prostriedkov elektronickej komunikácie, najmä zasielaním emailov, sms správ, zverejňovaním videí, fotografií, informácií a údajov na internete.
Pod pojmom šikana si väčšina ľudí predstaví správanie žiakov na školách či detí, ale šikanu nájdeme aj medzi dospelými, napríklad na pracoviskách alebo v domácnostiach. Šikana spôsobuje u obete negatívne dôsledky, v krajných prípadoch môže viesť dokonca aj k samovražde. Odhaduje sa, že cca 10 až 15 percent samovrážd vo Švédsku je spáchaných ako dôsledok šikany na pracovisku. Šikanu vo všetkých jej formách treba vnímať ako vážny problém, ktorý by nemal byť podceňovaný, hoci stále ide o pomerne tabuizovanú tému unikajúcu širšiemu záujmu či už verejnosti, médií, alebo odbornej obce.
Je potrebné uviesť, že podľa dôvodovej správy k novele Trestného zákona pri tomto novo zavedenom trestnom čine nie je kladený dôraz na prvok kybernetického prenasledovania (alebo tzv. cyberstalkingu). Kyberšikana teda nemá za cieľ prenasledovať, ale predovšetkým ponižovať a zastrašovať. Páchateľ teda, pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, nemá za cieľ nedať obeti pokoj opakovaným sledovaním či monitorovaním jej aktivity, ale naopak, spôsobiť jej psychickú či inú ujmu súvisiacu s ponížením či zosmiešnením.
znaky kyberšikany podľa Trestného zákona
Trestný zákon za kyberšikanovanie považuje konanie páchateľa kumulatívne napĺňajúce nasledovné znaky, ako úmyselnosť, dlhodobosť, pričom konanie poškodeného buď ponižuje, zastrašuje, predstavuje neoprávnené konanie v jeho mene alebo ho inak dlhodobo obťažuje. Môže ísť aj o neoprávnené zverejnenie obrazového, zvukového či iného záznamu osobnej povahy získané so súhlasom dotknutej osoby, ktoré je spôsobilé privodiť mu vážnu ujmu na právach. V neposlednom rade musí nastať podstatné zhoršenie kvality života poškodeného v dôsledku niektorého z konaní opísaných vyššie.
Pri posúdení, či správanie agresora je úmyselné, je dôležitá predovšetkým jeho pohnútka. Úrad verejného zdravotníctva SR definoval delenie kyberagresorov podľa ich pohnútok na 4 kategórie. V prvom rade ide o agresora, ktorý sám seba vníma ako osobu brániacu slabšiu stranu, pričom sú to často obete minulého šikanovania. Ďalej agresor, ktorý chce ukázať svoju autoritu a dokázať inému, že má moc prinútiť druhých konať podľa svojich predstáv či pokynov, a týmto svojím správaním sa netají a ak nedosiahne očakávanú odozvu, intenzitu správania stupňuje. Ďalšou kategóriou je agresor, ktorý šikanovanie realizuje pre vlastnú zábavu s cieľom pobaviť okolie alebo demonštrovať silu a nakoniec môže ísť o človeka, ktorý nekoná so zámerom ublížiť inému, jeho reakcia je daná napríklad frustráciou či hnevom.
Aby v prípade kyberšikany bola daná jej trestnosť, malo by ísť o konanie pozostávajúce buď z minimálne troch kratšie trvajúcich čiastkových útokov, napríklad tri vulgárne či výhražné esemesky, alebo prípadne z dvoch dlhšie trvajúcich čiastkových útokov, napríklad výhražná či vulgárna konverzácia prostredníctvom sociálnej siete v časovom úseku najmenej 72 hodín. Nejde však o paušálny časový úsek a sú rozhodujúce aj okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj to, či konanie agresora bolo skutočne spôsobilé poškodenú stranu ponížiť či zastrašiť.
ponižovanie, zastrašovanie, obťažovanie
Pojem „ponižovanie“ nie je trestným zákonom ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom vymedzený, pričom výklad významovo príbuzného pojmu „ponižujúce zaobchádzanie“ priniesla, v súvislosti s porušovaním článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, rozhodovacia prax.
Za ponižujúce sa považuje také zaobchádzanie, ktoré má u obete vzbudiť pocity strachu, úzkosti a podradnosti, a ktoré je schopné prelomiť psychický alebo fyzický odpor obete alebo viesť obeť k tomu, aby konala proti svojej vôli alebo svedomiu.
Za „zastrašovanie“ môže byť považované správanie, keď agresor vzbudí v obeti strach či obavu, že na jej strane nastane určitá ujma, a to bez ohľadu na to, či tá ujma má nastať okamžite, alebo má byť naplnená neskôr.
Čo sa týka „konania v mene poškodeného“ – páchateľ najprv prevezme identitu iného a následne ďalším konaním, pod identitou poškodeného, podstatným spôsobom zhorší kvalitu jeho života. Pokiaľ by agresor medzi prvou a druhou fázou upustil od svojho úmyslu či konania, de facto by upustil od ďalšieho konania, ktoré je nevyhnutné na dokonanie trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania. Len samotné zneužitie identity teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto nového trestného činu nepostačuje a nevyhnutné je aj to, akým spôsobom útočník s neoprávnene „získanou“ identitou naloží.
„Iné dlhodobé obťažovanie“ môže byť konaním agresora, ktoré trvá najmenej 72 hodín a pozostáva z aspoň dvoch, resp. troch čiastkových úkonov, ktoré zároveň nie je možné považovať za ponižovanie, zastrašovanie, neoprávnené konanie v mene poškodeného, ale ktoré poškodeného iným spôsobom dlhodobo obťažuje natoľko, že podstatným spôsobom zhorší kvalitu jeho života.
Z vyššie uvedených pojmových definícií vyplýva, že podstatné zhoršenie kvality života poškodeného by malo predstavovať posun v kvalite života, ktorý nastane proti vôli poškodeného a nastane v dôsledku konania páchateľa, pričom poškodený subjektívne vníma negatíva tohto posunu, napríklad psychickú traumu, nepokoj alebo obavu z gradácie útokov a súčasne je možné z objektívneho hľadiska považovať tento posun za podstatný oproti obvyklému spôsobu života poškodeného. Nepostačuje teda len odklon od akejsi priemernej normy v kvalite živote poškodeného, odklon by mal byť významnejší.
zlepšenie práv v online priestore
Kyberšikana ako nový trestný čin predstavuje v slovenskom právnom poriadku pomerne výrazný posun v ochrane práv a slobôd v kybernetickom priestore. Napriek tomu, že šikanovanie, predovšetkým prostredníctvom online technológií, malo alebo mohlo mať trestnoprávne dôsledky aj podľa doterajšej právnej úpravy, napríklad vo forme naplnenia skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania, vydierania, nátlaku, ohovárania, poškodzovania cudzích práv a i., výslovná úprava osobitného trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania nepochybne uľahčí vyvodzovanie zodpovednosti voči agresii prostredníctvom komunikačných služieb a sociálnych sietí. Doterajšia nie celkom jednoznačná či konkrétna legislatívna úprava umožňovala agresorom vyhýbať sa trestnoprávnym následkom ich konania.
V aplikačnej praxi bude dôležité posúdenie, aké konkrétne správanie či konanie už možno považovať za kyberšikanu a naopak, aké správanie či konanie síce možno prekračuje všeobecne akceptované normy slušnosti či etiky, ale v intenzite, ktorá nie je natoľko silná, aby objektívne mohlo byť takéto správanie považované za šikanózne. Túto otázku zodpovie, resp. pomôže zodpovedať rozhodovacia prax zohľadňujúca okolnosti konkrétnych prípadov.Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.