Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri moria aj pre suchozemcov

.sponzorované .promotion .promotion

Energetika, digitalizácia a doprava. To sú jedny z hlavných priorít, ktoré si kladie iniciatíva Trojmorie. O čo vlastne ide a prečo je aj kvôli aktuálnej situácii dôležitá ešte užšia spolupráca postkomunistických krajín?

Tri moria aj pre suchozemcov VEĽVYSLANECTVO POĽSKEJ REPUBLIKY 6. júl 2017 Varšava, Poľsko: Stretnutie iniciatívy Trojmorie za účasti prezidenta USA Donalda Trumpa a vedúcich predstaviteľov 12 krajín Európskej únie.

iniciatíva Trojmorie je projekt pre spoluprácu dvanástich štátov Európskej únie, ktoré ležia medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Vznikla v roku 2016 na podnet prezidentov Poľska a Chorvátska. Za cieľ si kladie prehĺbiť hlavne spoluprácu v oblasti infraštruktúry – najmä dopravy, energetiky a digitalizácie. Hovorili o tom aj účastníci diskusie v relácii Pod lampou: Paweł Kotowski, zástupca riaditeľa odboru ekonomickej spolupráce Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky, Martin Polónyi, generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Ministerstva financií Slovenskej republiky, Tomáš Strážay, riaditeľ výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Grzegorz Górny, predseda poľského Združenia Trojmorie.

Takmer všetky krajiny Trojmoria, s výnimkou Rakúska, sú krajinami postkomunistického bloku a spája ich podobná história a podobné problémy, s ktorými sa musia vyrovnať. Jedným z problémov je práve slabo rozvinutá infraštruktúra a energetická závislosť od jedného veľkého dodávateľa – zväčša Ruska.

Mnohé spolupracujú aj so svojimi západnými susedmi, no spolupráca medzi ostatnými postkomunistickými krajinami niekedy viazne. Práve to bol jeden z podnetov k vzniku iniciatívy. 

„Náš región je dobre rozvinutý na východ a na západ, ale nevidno os na sever a juh. Pokiaľ sa chce niekto vybrať vlakom z Tallina do Rumunska, musí cestovať tri dni a noci. To ukazuje nedostatočnú infraštruktúru Na to, aby sme zasypali civilizačnú dieru medzi západnou Európou a naším regiónom, potrebujeme pol bilióna až bilión eur. Takúto veľkú sumu nám však nezaistia ani eurofondy,“ odôvodňuje vznik iniciatívy Paweł Kotowski z Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky.

nezávislosť od jedného zdroja je kľúčová

Prečo je však spolupráca medzi štátmi Trojmoria dôležitá?

Sú to práve niektoré štáty Trojmoria, ktoré už teraz na svojich hraniciach čelia hybridným vojnám. Lukašenko s pomocou Ruska buduje situácie napätia, ktoré môžu priamo vplývať na ekonomický rozvoj v našom regióne. 

Pandémia ukázala veľkú závislosť od Číny. Američania preto sťahujú svoje továrne z Číny do Mexika a ázijské tigre do Vietnamu. 

Vyvstáva tak otázka pre západnú Európu, kde nájde blízke a konkurencieschopné miesto na výrobu a  skrátil by sa tak dodávateľský reťazec. Práve to je jedna z oblastí, ktorú môže Trojmorie využiť. 

„Každý štát má rozvinutý istý ekonomický a rozvojový potenciál a ide o to, aby vytvorili synergiu týchto krokov a opatrení a rozvojovú prevahu v regiónoch. Práve náš región bol odbytiskom pre iných výrobcov a ide o to, aby sa región Trojmoria stal suverénom a subjektom, kde sa riešenia pripravujú na základe našich individuálnych konkurencieschopností,“ hovorí Paweł Kotowski.

Rastie aj napätie okolo ruskej a ukrajinskej hranice, čo môže mať vplyv na rastúce ceny plynu a celkovú kondíciu ekonomík krajín Trojmoria.  

Aj preto je kľúčová užšia spolupráca medzi krajinami Trojmoria a budovanie väčšej odolnosti cez dodávky energií z rôznych zdrojov – tzv. diverzifikácia. 

„Diverzifikácia je niečo, na čom by malo záležať každej krajine. Je nevyhnutná, keď hovoríme o národnej bezpečnosti aj keď vidíme veľký nárast cien energetických komodít, ktorý je spôsobený až príliš veľkou závislosťou od jedného zdroja. Napríklad Poľsko vynaložilo veľké úsilie a realizuje diverzifikáciu energetických zdrojov, pretože krajiny sú z veľkej časti závislé od plynu a ropy z Ruska,“ vysvetľuje Paweł Kotowski.

„Problémom, ktorému okrem iných čelia aj krajiny Trojmoria, je šírenie dezinformácií.“

S účasťou V4 sa už iniciatíve podarilo vybudovať terminál kvapalného plynu LNG Świnoujście, končí stavbu interkonektora medzi Poľskom a Slovenskom. 

Slovensko je aj kľúčovým partnerom pri projekte Via Carpatia – ceste, ktorá má spájať Litvu s Gréckom, alebo baltsko-jadranský transportný koridor, ktorý spája prístavy pri Baltskom mori a v Slovinsku a Taliansku.

Projekt zároveň myslí aj na zelenú transformáciu. Hlavnými cieľmi sú obnoviteľné zdroje energie, hlavne fotovoltika, veterné elektrárne a vodíkový pohon.

ako je na tom Slovensko?

Slovensko je podľa Tomáša Strážaya stále v pozícii váhavého podporovateľa. 

„Je to iniciatíva dvanástich krajín, a nie všetky sa na tom podieľajú rovnakým dielom. Ku najväčším iniciátorom patria Poľsko, ale aj Rumunsko. Slovensko zatiaľ neprispelo do investičného fondu Trojmoria, zrejme musíme najprv vidieť výsledky. Ešte sme sa nenadýchli a sme pripravení investovať na úrovni individuálneho projektu, ale ešte sme sa nerozhodli investovať do celkového projektu. Neznamená to však, že keď Slovensko nie je teraz veľmi iniciatívne, tak v budúcnosti nebude,“ hovorí Strážay.

Peniaze z fondu Trojmoria sa nepoužívajú ako granty a je potrebná ich navrátiteľnosť. Iniciatíva by preto chcela prizvať aj viac investorov zo súkromného sektora. 

silné a nezávislé médiá a podpora EÚ

Problémom, ktorému okrem iných čelia aj krajiny Trojmoria, je šírenie dezinformácií. Obzvlášť na Slovensku sa darí falošným správam šíreným z Ruska, no obeťou sa stalo aj Poľsko, keď sa na začiatku pandémie rozšíril hoax, že Poliaci na letisku zadržali rúška pre najviac postihnuté Taliansko. 

Proti fake news nestačí len bojovať, ale mať aj vlastné alternatívne komunikačné kanály. Krajiny o sebe navzájom nemajú veľa primárnych informácií. Napríklad Bulhari sa o dianí v Česku dozvedajú z nemeckých médií a tiež len pre Nemcov relevantné informácie. V horšom prípade sa dozvedajú informácie z provládnych ruských médií. 

Dezinformácie zahlcujú aj samotnú iniciatívu. Jednou z nich bol mýtus, že cieľom Trojmoria je byť nezávislejší od Európskej únie. Iniciatíva však slúži len na posilnenie európskej integrácie a na dohnanie rozdielov vo východnejšej časti Európy a EÚ projekt Trojmoria víta. 

Podporujú ju aj Spojené štáty, dokonca sa na jej vzniku zhodli aj republikáni s demokratmi a vydali k nej spoločnú rezolúciu. Na samit Trojmoria priletel v roku 2017 do Varšavy aj vtedajší prezident Donald Trump a USA deklarovali, že do investičného fondu prispejú jednou miliardou. 

Mali by sme čerpať z kapitálu dôvery. Spoločné médiá v rámci Trojmoria – pevne verím, že takéto médiá vzniknú. Mnoho médií v Poľsku je pripravených na spoluprácu a je potrebné naviazať takéto kontakty,“ vraví Paweł Kotowski.

Dôležitejšia je však podpora už existujúcich verejnoprávnych a nezávislých médií. 

„Najlepším ukazovateľom a spôsobom vývoja by bolo, keby jednotlivé členské krajiny dbali o nezávislosť svojich verejnoprávnych médií a takisto o pestrosť svojho mediálneho trhu,“ myslí si riaditeľ výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite