Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Plasty netreba zrušiť, dôležitý je ich pôvod

.redakcia .promotion .promotion

Plasty počas posledného storočia ovládli svet a vďaka svojim vlastnostiam sa stali obľúbeným obalovým materiálom. V súčasnosti sa snažíme robiť módne ekologické kroky a hľadáme im náhradu. Má to zmysel a aké alternatívy sú skutočne rozumné?

Plasty netreba zrušiť, dôležitý je ich pôvod BORIS NÉMETH Potrebujeme rozumné obmedzenie spotreby. Moderátorka Ivana Šalgová s hosťami.

Na otázky Ivany Šalgovej odpovedali profesor Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity, majiteľka bezobalového obchodu Bezobalovo Andrea Šišmič a vedúci úseku komunikácie spoločnosti Lidl Slovenská republika Tomáš Bezák.

kedy sa na Slovensku udiala plastová revolúcia?

PA: Prvé plasty sa používali už naozaj veľmi dávno, už pred dlhými desaťročiami. Taký masovejší rozvoj nastúpil možno až po druhej svetovej vojne, keď prišli materiály ako PVC a následne polyetylén a podobne. 

prečo sa plasty v maloobchode tak ujali a prečo je nám príjemné ich používať? 

PA: Ak sa máme baviť o obaloch, tak ich v prvom rade musíme rozdeliť na dva základné typy obalov. Je tu transportný obal a nejaký hygienický ochranný obal, ktorý chráni tú potravinu pred podliehaním skaze a pred hnilobnými procesmi. A tu treba povedať jednu vec. Ak dnes viníme plasty za zhoršovanie životného prostredia, tak treba jedným dychom dodať, že ekológii v skutočnosti pomáhajú. Pretože aj pri transporte je obrovský rozdiel, či veziem niečo v skle alebo v kove, čo sú ťažké baly, alebo to veziem zabalené v plaste, ktorý je omnoho ľahší. Zároveň treba myslieť aj na takzvaný overpacking – či nebalíme zbytočne veľa a čo je rozumný a nevyhnutný obal.

kde vidíte, že plasty reálne pomáhajú alebo sú nenahraditeľné? 

TB: Zoberme si napríklad veľkú tému dneška, ktorou je plytvanie potravinami a takú ikonickú uhorku, ktorá môže byť predávaná voľne alebo v plastovej fólii. Tá bez obalu je síce estetickejšia, ale v plastovej fólii má násobne väčšiu životnosť. Vďaka fólii je odolnejšia proti mechanickým poškodeniam. Napríklad, keď si ju chce zákazník vyskúšať a neúmyselne ju trošku silnejšie stlačí, tak tam o pár hodín prebiehajú hnilobné procesy, ktoré vedú k tomu, že sa 30 až 40 percent toho tovaru vyhodí. Tým pádom dochádza k obrovskému plytvaniu potravinami. Čiže tieto obaly zachovávajú aj čerstvosť a kvalitu tovaru. Pozerajme sa dôkladnejšie skôr na tie oblasti našej činnosti, kde nadužívame plasty. My sme si napríklad dali záväzok, že už nechceme používať takzvané čierne fólie, ktoré sú veľmi ťažko recyklovateľné. 

 

prečo sa im snažíme vyhýbať? Prečo ich nechceme? 

TB: Pretože nadužívanie všetkého je škodlivé. Zákazníci sú dlhými rokmi praxe naučení, že prídu do predajne, vezmú si mikroténové vrecko, ktoré tam v predajni musí byť a nabalia si doň tovar. Takto si zabalia aj tovar, ktorý to nepotrebuje, pretože pokiaľ máte banány, ktoré si zakúpite, tak v zásade to vrecko nemá ochrannú funkciu, pretože banán nekonzumujete aj so šupkou. Preto sme aj v rámci komunikačnej kampane našim zákazníkom vysvetľovali, že príroda už dokonalý obal vymyslela a naozaj nie je potrebné túto ochranu ešte zdvojovať. 

prečo sme sa teda dostali do situácie, že sa snažíme znižovať množstvo plastov? 

PA: Boj proti plastom je možno nezmyselný v tom, že sa len snažíme skryť naše nie celkom vhodné správanie sa k životnému prostrediu a najjednoduchšie, ako problém vyriešiť, je dať ho niekam inam, aby sme ho nevideli. Zrušiť plasty je podľa mňa, poviem to veľmi slušne, hlúposť. Treba sa naučiť používať také plasty, ktoré budú k životnému prostrediu čo najšetrnejšie a používať ich tak, aby si túto funkciu materiálu šetrného k životnému prostrediu vedeli uplatniť. 

čo vidíte vy ako motiváciu vašich zákazníkov, prečo začínajú nakupovať s menším množstvom obalov?

AŠ: Určite je motiváciou pre ľudí v prvom rade to, že nechcú u seba doma vidieť smetný kôš preplnený plastmi a to ich možno motivuje prísť k nám do predajne alebo nakúpiť v nejakom reťazci produkty, ktoré sú zabalené v iných druhoch materiálov – či už v papieri alebo v skle. Čiže určite to je hlavná motivácia, to nahliadnutie na vlastný smetný kôš, kde vidíme, či prispievame nejakou väčšou alebo menšou mierou k tomu, aký to má potom dosah na životné prostredie. 

nie je dôležité len to, čo sa deje na konci života toho plastu, ale aj čo sa deje na začiatku. Sme už teraz na dobrej ceste? 

PA: Kým odpoviem, tak by som chcel ešte niečo podotknúť k tomu, čo tu odznelo aj k tým mikroténovým vreckám. Veľmi dôležitý je dizajn toho vrecka. Ak mikroténové vrecko nemá uši, tak to nie je taška, ale len vrecko, v tej chvíli je na jednorazové použitie. Jeden náš reťazec začal z ničoho nič používať vrecká bez uší, a tak tam teraz chodím veľmi málo, lebo mi to prekáža a vidím to ako neužitočné.

Dnes sa veľmi preferuje recyklácia, treba si však uvedomiť, že recyklácia je len dočasné riešenie. Vy ste povedali, že čierne vrecia alebo čierne fólie nechcete, lebo sú ťažko recyklovateľné. A ony sú ťažko recyklovateľné, lebo už sú vyrobené z recyklátu. A už druhá recyklácia je ťažká a tretia takmer nemožná a treba si uvedomiť, že tá recyklácia sa niekde skončí. Po tej niekoľkonásobnej recyklácii musí nastať definitívna likvidácia a tu nastane otázka, čo s tým. 

Ak chceme riešiť ekologické obaly, tak by mali byť primárne vyrobené z obnoviteľných surovín, teda z uhlíka, ktorý pochádza z rastlín. 

a vám sa to teda podarilo?

PA: Zdá sa, že áno. Máme materiály, ktoré sú čisto z obnoviteľných zdrojov a tie mechanické vlastnosti sme dosiahli bez syntetických polymérov, sú kompostovateľné a neprodukujú fosílny oxid uhličitý.

už sme tam, že viete z týchto biologicky obnoviteľných zdrojov vyrábať aj plasty, z ktorých by mohli byť napríklad spomínané klasické vrecká? 

PA: Áno, aj reálne vo výrobe máme niečo, čo sa správa v podstate ako mikrotén a myslím, že to úplne vyhovuje. Takže áno, je to vyrobiteľné a keď tieto fólie dáte do kompostéra, ktorý sa dá u nás bežne na trhu kúpiť pre domácnosti, kde sa likviduje kuchynský odpad, tak je to  do dvoch týždňov preč.

viete si predstaviť, že by ste mali takéto vrecúška vo svojich predajniach? 

TB: My sme nad tým dokonca aj veľmi intenzívne uvažovali pred rokom a pol, keď sme spúšťali náš projekt „Nenechajme to plávať“, ktorý je postavený na tom, že sa pýtame zákazníka, či naozaj potrebuje tie vrecká. V tom čase sme uvažovali, že by sme nahradili naše vrecúška takýmito biodegradovateľnými, ale narazili sme na to, že na Slovensku ešte v tom čase nebol dotiahnutý systémový zber takéhoto odpadu, minimálne v Bratislave a v Košiciach to v danom čase ešte nefungovalo. Zákazníkovi by sme tak nevedeli povedať, ako ich má správne zhodnotiť. 

AŠ: Často sme sa v poslednom čase stretli aj s tým, že mnohé reštaurácie prešli na to, že jedlo balili do rôznych kompostovateľných obalov namiesto plastových a podobne. Len tam je presne tá otázka, že čo s tým obalom ten spotrebiteľ urobil. A tu narážame na problém, že či už jednotlivec alebo nejaká firma, organizácia má určitú snahu, ale narazí na legislatívu a systém zberu odpadu.

vo svojich predajniach robíte veľa rôznych krokov k tomu, aby ste ľudí naučili správať sa ekologickejšie. Aké vidíte výsledky tejto svojej práce? 

TB: Naozaj to vzdelávanie zákazníka je kľúčové. Preto aj my sa snažíme vplývať na zákazníka a pýtať sa ho, či naozaj potrebuje to mikroténové vrecko. Napríklad tie vrecúška bez uší, ktoré spomínal pán profesor, to sme my. My sa tým aj chválime, pretože našou motiváciou bolo skomplikovať zákazníkovi život, pretože odstrihnutím ušiek a stenčením toho vrecúška sme ušetrili 20 percent plastu na každé jedno vrecúško. 

Veľa ľudí nám za to aj nadávalo na sociálnych sieťach a povedali nám, že si už prestali tie vrecúška brať. Keď sme to spustili niekedy minulú jeseň, tak nám vychádzalo, že na jednu predajňu sa plus-mínus denne minie približne 3 000 mikroténových vrecúšok. Keď som sa na túto štatistiku pozeral pred dvoma týždňami, už ich bolo iba o niečo viac ako 2 000 kusov. Čiže nám sa podarilo docieliť pokles používania mikroténových vreciek o tretinu. 

Celú diskusiu si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video pod názvom Obalené v plaste: máme alternatívy?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite