Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vakcína Sputnik V ako predmet infodémie

.roman Lunter .sponzorované .promotion .promotion

Už vyše roka je ústrednou témou sociálnych médií pandémia covid-19. V ostatnom období sa však pomerne diskutovanou stáva otázka schválenia a bezpečného použitia vakcíny Sputnik V. Tak ako ostatné v spoločnosti diskutované témy, rovnako i táto sa stáva predmetom rozsiahlej „infodémie“, ktorá zaplavila sociálne siete.

Vakcína Sputnik V ako predmet infodémie LYSINA – ROŠKO & PARTNERS Ochorenie covid-19 má globálny rozmer a ani dezinformácie nie sú limitované územím.

je nepochybné, že v spoločnosti diskutované témy sa stávajú predmetom nepresných, zavádzajúcich alebo pravdu hrubo skresľujúcich informácií, ktoré sú potom vedome alebo nevedome podsúvané širokej verejnosti. Takéto informácie sú označované pojmami ako konšpiračné teórie alebo infodémia. Termín infodémia Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti s pandémiou covid-19 používa v tom zmysle, že „o istom probléme je k dispozícii priveľa informácií, čo sťažuje hľadanie jeho riešenia. V núdzovej situácii zdravotníctva sa ňou môžu šíriť mylné informácie, dezinformácie a fámy. Infodémia môže brániť verejnému zdravotníctvu v účinnej reakcii a vytvárať medzi ľuďmi zmätok a nedôveru.“

Dochádza tak evidentne ku konfliktu dvoch záujmov, spočívajúcich v slobode prejavu na jednej strane a potrebe ochrany verejného zdravia na strane druhej.

sloboda prejavu vs ochrana zdravia  

Sloboda prejavu je zaručená Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach, v ktorého zmysle toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Uplatňovanie tohto práva však nemožno v žiadnom prípade vnímať ako bezbrehé, pretože sú s ním spojené aj povinnosti a zodpovednosť. Z tohto dôvodu uplatňovanie slobody prejavu môže podliehať určitým zákonom vopred stanoveným formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenie úniku dôverných informácií alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci. 

V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že k obmedzeniu spomínaného základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach môže dôjsť výlučne na základe zákona, pričom musia byť v každom ohľade dodržané tak formálne, ako aj materiálne podmienky pre takéto obmedzenie.

Maďarsko do svojho zákona zakotvilo nový trestný čin šírenia dezinformácií v núdzovom stave

Formálna podmienka obmedzenia ústavou garantovanej slobody prejavu spočíva v tom, že obmedzenie musí prijať národná rada v právnom predpise so silou zákona (PL. ÚS 15/1998). Je to teda výlučne Národná rada Slovenskej republiky, ktorá môže prijať právnu úpravu zasahujúcu do slobody prejavu. Na prvý pohľad by sme sa mohli mylne domnievať, že obmedzenie slobody prejavu je koncentrované v zákonoch upravujúcich problematiku masmédií (napr. zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o elektronických komunikáciách, atď.). V skutočnosti sú zákonné limity slobody prejavu obsiahnuté vo všeobecných právnych predpisoch ­(napr. Občiansky zákonník, Trestný zákon, atď.). Z hľadiska formálnej podmienky obmedzenia slobody prejavu je teda vylúčené, aby došlo k inému ako zákonnému obmedzeniu slobody prejavu, a to ani z vlastného rozhodnutia orgánu výkonnej moci alebo územnej samosprávy, prípadne na základe zmocnenia uvedeného v zákone. 

Naproti tomu materiálna podmienka spočíva v dôvodnej potrebe obmedzujúceho opatrenia (uzákonenia obmedzenia slobody prejavu) a súčasne legitímneho účelu, vyjadreného v potrebe ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti.

Vynára sa teda otázka, či širokej verejnosti podsúvané nepresné, zavádzajúce alebo pravdu hrubo skresľujúce informácie, bezprostredne súvisiace s pandémiou covid-19, možno považovať za informácie, ktoré by mali byť určitým zákonným spôsobom regulované, resp. zakázané. Odpoveď na nastolenú otázku spočíva predovšetkým v rozsahu kolízie oboch chránených záujmov. O prípadnom obmedzení slobody prejavu by bolo možné uvažovať výlučne vtedy, pokiaľ by došlo k naplneniu príčinnej súvislosti medzi dôvodnou potrebou obmedzujúceho opatrenia a legitímnym záujmom. Potreba ochrany verejného zdravia sama osebe totiž ešte nie je dostačujúca na obmedzenie slobody prejavu. 

Je potrebné zdôrazniť, že k porušeniu slobody prejavu ako jedného zo základných ústavných práv dochádza vždy, pokiaľ na takéto obmedzenie nie je daný zákonný dôvod, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akej miere je čo i len ohrozený verejný záujem. 

povaha sprístupňovaných informácií

Úspešnosť boja voči nepresným, zavádzajúcim alebo pravdu hrubo skresľujúcim informáciám pritom do značnej miery závisí od ich jasného rozlíšenia. Nie každá mylná informácia môže vyvolať rovnaké následky, na ktoré musia povolané orgány adekvátnym spôsobom reagovať. Podľa obsahu možno informácie rozdeliť na tie, ktorých obsah je zákonom reprobovaný a na tie, ktorých obsah je síce škodlivý, avšak nie je zákonom obmedzený. Rovnako ako, v tejto súvislosti je potrebné skúmať subjektívnu stránku osoby sprístupňujúcej dané informácie, teda či informácie sú sprístupňované za účelom uviesť spoločnosť do omylu, prípadne jej spôsobiť ujmu alebo dosiahnuť hospodársky prospech. Za predpokladu, že takáto pohnútka v subjektívnej stránke osoby sprístupňujúcej informácie úplne absentuje, možno takéto informácie, ktoré sú navyše sprístupňované úzkemu okruhu osôb (napríklad priateľom na sociálnej sieti alebo rodinným príslušníkom) alebo v dôsledku nedostatku vedomostí, považovať „iba“ za mylné. V prípade, ak sú informácie sprístupňované širokej verejnosti s už spomínanou pohnútkou, tieto bezpochyby napĺňajú znaky dezinformácií.

spoločná snaha proti dezinformáciám

V snahe o ochranu spoločnosti, občanov a slobody pred hybridnými hrozbami vrátane nepravdivých informácií a dezinformačnými aktivitami súvisiacimi so šírením pandémie covid-19, prijala Európska únia spoločné opatrenia na boj proti dezinformáciám o pandémii covid-19. Prijaté opatrenie pritom nadväzuje na odporúčanie Európskej komisie o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete, ktoré bolo prijaté v minulosti.

Spoločná európska snaha v boji proti dezinformáciám je sústredená predovšetkým na posilnenie strategickej komunikácie v rámci Európskej únie a mimo nej, väčšiu transparentnosť online platforiem o dezinformáciách a operáciách ovplyvňovania, zabezpečenie slobody prejavu a pluralitnej demokratickej diskusii, silnejšie postavenie a vyššiu informovanosť občanov či ochranu verejného zdravia a práv spotrebiteľov. 

S ohľadom na skutočnosť, že pandémia ochorenia covid-19 má globálny rozmer, ani dezinformácie a operácie ovplyvňovania zo zahraničia nie sú limitované len územím Európskej únie. 

sloboda prejavu ako záruka demokracie

V snahe zabrániť šíreniu dezinformácií niektoré z členských štátov Európskej únie prijali osobitné právne normy umožňujúce šíriteľov takýchto informácií postihovať. Doposiaľ najďalej v tejto oblasti zašlo Maďar­sko, ktoré do svojho trestného poriadku zakotvilo nový trestný čin šírenia dezinformácií v núdzovom stave.  

Zavedenie takýchto opatrení je však viac ako diskutabilné, pričom ich aplikácia zo strany štátneho aparátu môže mať opačný účinok, spočívajúci v rozsiahlejšom a rýchlejšom šírení dezinformácií či popieraní samotného fungovania princípov a základov, na ktorých je demokratická spoločnosť budovaná. Odpoveďou na dezinformácie by preto mala byť pluralitná demokratická diskusia, nie uplatňovanie reštrikcií vzťahujúcich sa k obmedzeniu slobody prejavu.

Autor je právny expert. Advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners, s.r.o. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite