Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podeľ sa a pomôž

.redakcia .promotion .promotion

Rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2018 na Slovensku ohrozených 16,3 percenta obyvateľstva. Pandémia nového koronavírusu tento problém prehĺbila a niektoré vylúčené komunity sú už dnes v humanitárnej kríze aj vinou karantény a lockdownu.

Podeľ sa a pomôž LIDL Potravín je viac ako dosť. Problémom je, že si ich množstvo ľudí za stanovenú cenu nemôže dovoliť.

okrem ľudí bez domova, marginalizovaných Rómov, osamelých rodičov z nižších príjmových skupín patria do komunity ľudí ohrozených chudobou aj obyvatelia Slovenska odkázaní na nízky invalidný alebo starobný dôchodok. Tou najzákladnejšou potrebou sú pre nich spravidla potraviny. Ako pomáhať tak, aby sa potravinová pomoc naozaj dostala tam, kam má? 

Diskutujú Zuzana Sobotová, Lidl Slovenská republika, Marko Urdzik, riaditeľ Potravinovej banky Slovensko, Erich Hulman, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity a Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko.

Moderuje Michal Oláh.

ako sa mení štruktúra chudoby na Slovensku a ktoré komunity trpia nedostatkom potravín najviac? Akú máte skúsenosť?

Marko Urdzik: Vidíme, ako ľudí poznačila pandemická kríza. Sú to napríklad ľudia z rómskych komunít, starší, zdravotne postihnutí a hendikepovaní ľudia a takisto tí, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku koronakrízy a často sa hanbia za situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzajú.

Erich Hulman: Okruh ľudí ohrozených chudobou alebo v chudobe sa rozširuje, ale štruktúra sa až tak nemení. Ide o rodiny, kde je iba jeden rodič, mnohopočetné rodiny a nezamestnaní ľudia, ktorých počet sa neustále zvyšuje.

Jozef Kákoš: Od marca 2020, čiže od začiatku pandémie, sa zvýšil počet klientov využívajúcich nocľahárne a služby pre ľudí bez domova o 6 percent oproti predchádzajúcim dvom rokom. Štandardne najväčšou skupinou ľudí bez domova v Bratislave sú ľudia v produktívnom veku od 25 do 50 rokov, a to sa zatiaľ nemení, čo súvisí práve so stratou zamestnania a následne bývania v dôsledku pandémie.

hrozí nám problém s dostupnosťou potravín? Je sociálny systém dostatočne prispôsobený tejto situácii?

EH: S dostatkom potravín problém nevidím, problém nastáva v otázke distribúcie a spravodlivého rozdelenia v rámci sveta a Slovenska. Nemyslím si, že by hrozil celoslovenský hlad. Ale sú tu desaťtisíce ľudí, ktorí majú problém sa k potravinám za cenu, ktorá je pre nich dostupná, dostať. Napríklad rodina s tromi deťmi a jedným rodičom bývajúca v sociálnej ubytovni, ktorá navyše nedostáva ani dávky v sociálnej núdzi.

JK: Keďže počas prvého lockdownu boli zatvorené úrady, sociálne poradenstvo išlo na nejaký čas bokom, čo spôsobilo, že mnoho ľudí zostalo úplne bez prostriedkov. Sociálna sieť na Slovensku je deravá, výška dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie sú veľmi nízke a nedostačujúce na prežitie.

Je tu aj rola pre jednotlivcov, aby si začali všímať, či v ich okolí nie je človek v núdzi.

je nezamestnanosť dôvodom, prečo ľudia nemajú možnosť dostať sa k potravinám a prepadajú sa do väčšej chudoby?

EH: Vidíme časovú následnosť, ľudia prišli o príjem a minuli svoje úspory. Štatisticky narastá počet ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, zvyšuje sa percento nezamestnanosti a ľudia hľadajú pomoc v charitatívnych organizáciách. Myslím si, že je dôležité zamerať sa na udržanie ľudí na pracovnom trhu.

JK: Objavuje sa čoraz viac ľudí, ktorí počas pandémie prišli o prácu a následne skončili na ulici. Veľmi by pomohlo, keby existovala sieť, ktorá by pomáhala udržať ľuďom bývanie a prísun potravín. Je rozvinutá spolupráca medzi charitou, potravinovou bankou, predajcami potravín a neziskovými organizáciami pre pomoc ľuďom bez domova, ale je ich ešte stále málo.

slovné spojenie banka a potraviny je celkom nezvyčajné. Čo to je a ako funguje potravinová banka?

MU: Ponúkame službu pre obchodníkov, výrobcov, pestovateľov, ale aj občanov, ktorí majú prebytok nejakých potravín. Vyzdvihneme ich a následne darujeme ďalej. Rozdeľovanie týchto potravín závisí aj od toho, či ide o trvanlivé produkty alebo napríklad pečivo, a snažíme sa ich rozdávať v danej lokalite a regióne. Je však stále zložité zabezpečiť dodávanie potravín, ktoré pokryjú požiadavky na jednotlivcov či organizácie tak, aby vedeli navariť klientom večeru.

v čom vidíte najväčší problém tejto distribúcie?

EH: Distribúcia je kritická, všetci chcú riešiť problém nedostatku potravín na Slovensku a tu je rola pre všetkých aktérov. Hovoríme o štáte a o tom, čo by mal urobiť, je tu však  rola aj pre jednotlivcov, aby si ľudia začali všímať, či v ich okolí nie je človek, čo niečo potrebuje. Ale ide aj o neziskovky a komerčné organizácie. Potrebujeme spolu komunikovať a hľadať optimálne riešenie s cieľom odstrániť problém, aby na Slovensku v 21. storočí ľudia neboli hladní.

myslíte si, že lepším riešením by bola nejaká cielená potravinová dávka alebo forma gastrolístkov?

MU: Už niekoľko rokov sa rieši operačný program FEAD, ktorý pomáha s ucelenými balíkmi a presne adresne podporuje konkrétnych ľudí. Vedia si cez sociálnu sieť pomocou rodného čísla nájsť ľudí v danej obci, vedia im zabezpečiť takýto balíček, ktorý na nejaké obdobie pokryje ich životné potreby.

lidl patrí medzi najväčších diskontných predajcov potravín v Európe a na Slovensku. Sú výrobcovia nejako obmedzení vo výrobe? Máte zabezpečenú rovnakú dodávku potravín ako pred pandémiou?

ZS: Odpoveď je jednoznačne, že nemáme problém, potravín je dosť. V prvej vlne pandémie vznikal strach z toho, že boli prázdne regály, ale nebolo to spôsobené nedostatkom tovaru. Zákazník mal potrebu urobiť si zásoby a počas prvých dvoch týždňov sme pociťovali enormný záujem o trvanlivé produkty. Naše procesy a zásobovanie sú logisticky nastavené, avšak zo dňa na deň sa zmenilo zákaznícke správanie, takže my sme len museli zmeniť naše procesy, aby sme stíhali voziť potraviny  zo skladov do predajní.

ako sa počas pandémie a lockdownu mení správanie ľudí pri nákupoch?

ZS: Zákazníci nakupujú menej často, ale robia väčšie nákupy a najviac potravinového prebytku a odpadu vzniká práve v rodinách. Odborníci odporúčajú chodiť nakupovať radšej pravidelne to, čo momentálne potrebujeme, aby sme nevytvárali potravinový odpad.

MU: Domácnosti vyprodukujú viac ako 50 percent celkového potravinového odpadu, naopak obchodné reťazce len 5 percent.

lidl v novembri spustil projekt Podeľ sa a pomôž. Čo vás viedlo k spusteniu tohto projektu?

ZS: Už roky pred pandémiou sme vnímali, že keď má človek ťažkosti, nemá úplnú istotu v štáte. Veľa ľudí nás žiadalo o finančnú alebo potravinovú podporu. Aj preto sme sa rozhodli tento projekt nastaviť dlhodobo a systematicky, pretože ľudia potrebujú jesť denne. Funguje to tak, že v každej predajni sú špeciálne označené koše, do ktorých môžu zákazníci venovať časť nakúpených trvanlivých potravín. K jednotlivým predajniam sú priradené organizácie, ktoré sa starajú o pomoc ľuďom v núdzi a distribuujú im tieto potraviny.

aká je spolupráca medzi charitatívnymi a komerčnými organizáciami?

ZS: Napríklad s pánom Urdzikom spolupracujeme už dlhšie obdobie a využívame práve kapacitu potravinovej banky. To znamená, že im poskytujeme napríklad produkty s nesprávnou etiketou alebo popučené konzervy a oni ich ďalej rozdávajú organizáciám pre ľudí, ktorí to potrebujú.

MU: Je to vzájomná pomoc a služba. Využívame každý tovar, ktorý je prebytkom a rozumne ho rozdeľujeme na základe toho, o aké produkty ide. Takouto spoluprácou sa pri jednom reťazci za tri roky znížil potravinový odpad až o 72 percent.

EH: Ide o symbiózu s dobrým cieľom. Chýba tu však organizačná a zákonodarná rola a tu si musia štátne orgány vstúpiť do svedomia.

akú systémovú pomoc by ste privítali od štátu?

MU: Potrebujeme zmenu zákonov, ktorá by zabezpečila finančnú podporu týchto organizácií, lebo zadarmo sa dá robiť iba určitý čas a nedochádza k takému rozvoju, ako by mohlo.

EH: Je to také čarovné slovíčko – participácia. Boli by sme radi, keby sa vytvoril priestor na vzájomnú komunikáciu s cieľom zabezpečenia potravín pre ľudí, ktorí ich nemajú.

JK: Treba sa zamerať aj na prevenciu a predvídateľnosť pomoci, aby ľudia v zlej situácii vedeli a mali sa na koho obrátiť aj zo strany štátu.

Viac informácií o projekte Podeľ sa a pomôž nájdete na www.spolocenskazodpovednost.sk.

Celý záznam diskusie si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite