Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potrebuje Bratislava národné kultúrne a kongresové centrum?

.redakcia .promotion .promotion

Na Slovensku nemáme modernú budovu slúžiacu na kongresy a veľké kultúrne podujatia, ktorá by zodpovedala aktuálnym požiadavkám ich organizátorov. Vznikla však iniciatíva, ktorá podporuje výstavbu takéhoto centra v Bratislave. Otázkou je, ako a kde by táto budova mala vzniknúť a čo by mala spĺňať.

Potrebuje Bratislava národné kultúrne a kongresové centrum? ATELIÉR COMPASS Možná podoba kongresového centra, ktoré by mohlo byť súčasťou Nového Lida, od ateliéru Compass.

diskutujú Pavel Pelikán, podpredseda predstavenstva a výkonný riaditeľ JTRE, Juraj Benetin, architekt z ateliéru Compass a Peter Petrovič, člen predstavenstva Bratislava Tourist Board.

nemyslíte si, že kongresové centrum máme vlastne pri sebe prostredníctvom Zoom a iných aplikácií, ktoré nám cez pandémiu pomáhajú stretávať sa? Je potrebná výstavba takého zásadného a veľkého priestoru?

Peter Petrovič: Jeden nemecký lekársky časopis robil prieskum o vzťahu nemeckých lekárov ku kongresom, keďže práve lekárske kongresy sú najčastejšie kongresové odvetvie. 72 percent lekárov si nevedelo predstaviť hybridný míting, uprednostňovali práve ten fyzický. Aj časopis Kongres Magazine robil prieskum medzi 7 000 odborníkmi na kongresy a konferencie a zistili, že 90 percent z nich uprednostňuje fyzické mítingy.

pán Pelikán, ako vznikla myšlienka postaviť v Bratislave kongresové centrum?

Pavel Pelikán: Iniciatíva teraz vyšla od občianskeho združenia. JTRE sa začala tejto téme venovať už asi pred piatimi rokmi, lebo Bratislava potrebuje moderný priestor, ktorý bude flexibilný a bude spĺňať štandard očakávaný organizátormi takýchto podujatí. Treba si uvedomiť aj ekonomický prínos, pretože účastníci kongresov míňajú oveľa viac peňazí ako klasickí turisti, spolu okolo 500 eur na osobu na deň vrátane služieb, ktoré zabezpečuje kongres. Pre štát je to čistý daňový príjem zhruba 100 eur za deň za každého účastníka.

pán Benetin, poznáte mnohé budovy, ktoré boli v minulosti využívané na kongresy, veľké výstavy alebo autosalóny. Myslíte si, že nové centrum môže byť vytvorené prestavbou nejakej existujúcej budovy alebo ide o úplne nový projekt na zelenej lúke?

Juraj Benetin:  Pre kongresy a kultúru nebolo za posledných 30 – 40 rokov v Bratislave postavené nič poriadne. Pokiaľ hovoríme o kultúrnom stánku, ktorý má spĺňať moderné kritériá, dobiehame to v priestoroch z minulosti alebo v športových priestoroch. 

Peter Petrovič: Keď porovnáme kúpu starého domu, ktorý musíme prerobiť, ale prestavba má svoje limity, ktoré nie je možné zmeniť, a novostavbu, kde si vieme určiť, ako má vyzerať a aké potreby má spĺňať a podľa toho ju postavíme, vychádza nám, že je lepšie postaviť novostavbu.

kto by mal toto centrum postaviť? Malo by to byť občianske združenie, ktoré na to nájde finančné prostriedky, súkromný investor alebo mesto? A bude ho stavať súkromný developer alebo mal by na tom participovať štát?

Pavel Pelikán: Vo svete existuje viacero modelov, ale štát je najväčší beneficient z fungovania kongresového centra a musí riadiť celý proces. Priamy príjem mesta Bratislava je iba daň z ubytovania, čo je 1,70 eura na deň a podielové dane od zamestnancov, ktorí tam pracujú. Myslím si, že je dôležité poznamenať, aké odlišné nároky na budovu obe odvetvia majú. Mala by to byť budova, ktorá bude slúžiť kultúre a kongresu. Musí byť prepojená aj s verejným priestorom, voľne prístupná ľuďom a ponúkať aj iné funkcie, aby nebola ťarchou a nevytvárala stratu.

ako navrhnúť takýto objekt, aby uspokojivo spĺňal svoje funkcie?

Juraj Benetin: Centrum sme navrhli na území Nového Lida ako významný objekt kultúrno-spoločenskej funkcie. Štát určil parametre, napríklad kapacita hlavnej sály má byť 3 000 divákov na sedenie a pridružená sála pre 500 divákov. S pomocou architektov zo zahraničia sme si určili, čo je s takouto kapacitou kongresu potrebné v projekte obsiahnuť. Povedali sme si, že chceme, aby to bol objekt, ktorý bude permanentne otvorený verejnosti, teda obyvatelia mesta môžu do objektu vstúpiť bez ohľadu na to, či sa tam práve koná podujatie. 

Pavel Pelikán: Ak by sme chceli organizovať kongres pre 3 500 alebo 4 000 ľudí, nemáme ich kde ubytovať. Bratislava disponuje kapacitou niečo vyše 3 000 izieb v hoteloch, ktoré majú 4 a viac hviezdičiek, ktoré sú akceptovateľné pre kongresy a je možné, že minimálne jeden z nich sa definitívne zatvorí. 

Juraj Benetin: Súčasťou návrhu je aj hotel s 200 izbami, čo je približne 300 lôžok. Ak by bola kapacita centra naozaj plná, návštevníci môžu prejsť pešou lávkou, napríklad zo Sheratonu alebo iných hotelov na druhej strane Dunaja.

keby sa v týchto nových priestoroch konal samit alebo kongres s tritisíc účastníkmi, nehrozí Bratislave a jej okoliu dopravný kolaps? Mysleli ste pri projektovaní aj na dostatok parkovacích miest a dostupnosť?

Juraj Benetin: Kľúčové pri objekte, ktorý navrhujeme, je priame napojenie na Einsteinovu ulicu a diaľnice D1 a D2, čo znamená aj priame napojenie na letiská v Bratislave aj vo Viedni, napojenie na železnicu a dokonca sa počíta aj s malým prístavom. Principiálne sú tam zahrnuté všetky formy dopravy vrátane cyklotrasy na hrádzi a v budúcnosti by sa tam mali zbiehať cyklotrasy z celého mesta. 

pán Pelikán spomínal, že najväčším beneficientom by bol štát. Ako by toto centrum pomohlo Bratislave a širšiemu regiónu?

Peter Petrovič: Je to vlastne export služieb. Sú na to metriky, ktoré ukazujú, že jeden účastník tu denne spotrebuje služby približne za 500 eur, ktoré by tu inak neminul. Z toho má štát príjem na DPH. Ďalším hľadiskom je, že konzumenti prídu za vami, teda nemusíte bojovať na európskom trhu v ostrej konkurencii mnohých ďalších. Má to aj ďalšie efekty, napríklad zamestnanosť. Bratislavčania, ktorí tam budú robiť, budú mať príjmy, ktoré zase pustia do bratislavskej ekonomiky. Prispieva to k bohatstvu mesta a štátu. Kultúrne alebo kongresové udalosti zvyšujú úroveň služieb. Vieme, aké investície vyvolalo, keď sa v Bratislave konali napríklad samit NATO, majstrovstvá v hokeji alebo keď malo Slovensko predsedníctvo v Európskej únii.

v akom celkovom štádiu je tento projekt?

Pavel Pelikán: Keď sa celkovo pozrieme na proces a na to, kde sa dnes nachádza budúca stavba generácie v podobe kongresového centra, tak sme niekde na začiatku, keď by sme si mali byť istí najmä tým, aké kvalitné je zadanie. Ja a Juraj Benetin veľmi dobre vieme, že zadanie vytvára budúce očakávania verejnosti od centra. Zadanie je dnes na svete a štát si musí byť úplne istý tým, že je správne a dobre nastavené, ak chce projekt podporiť.

je to zatiaľ iba na papieri? Vydalo mesto už nejaké povolenie alebo ste oň požiadali? Máte investorov alebo je to stále iba idea?

Juraj Benetin: Projekt na Novom Lide sme navrhovali pre investora a majiteľa pozemkov, v tomto území je to JTRE, a obhajujeme teda túto konkrétnu lokalitu. Rozprávame sa o projekte, ktorý po návrate normálneho stavu vytvorí priestory pre kultúru a kongresy a môže naštartovať tieto odvetvia po pandémii. Hovoríme o tom, že v najrýchlejšom možnom prípade by centrum mohlo byť hotové za 4 až 5 rokov. Budem trochu ironický, je to niečo, čo môže stáť asi toľko ako jedno víkendové celoplošné testovanie.

čiže hovoríme o sume 60 až 70 miliónov eur?

Pavel Pelikán: Keď hovoríme o  sume, tak podľa mňa začíname na čísle nejakých 60 miliónov. A samozrejme rozsahom a funkciami, môže tam napríklad byť hydraulické pódium alebo sedenie, by to číslo rástlo do závratných výšok. K časovým súvislostiam by som chcel iba povedať, že ak by sme začali dnes marketovať, tak aj vzhľadom na dnešnú situáciu presúvania a odkladania, by sa prvý veľký kongres v tom centre mohol uskutočniť od dnes o päť rokov. Získať dobrý kongres trvá 4 roky.

čo zahŕňa ten dlhý proces?

Peter Petrovič: Periodicita kongresov je dvoj- a viacročná. Veľké kongresy sa až na malé výnimky nekonajú každý rok. V roku 2021 sa niekde koná kongres, ďalší ročník sa bude konať v roku 2023, už teraz sa vie kde, takže na tohtoročnom kongrese sa bude rozhodovať o mieste na kongres v roku 2025. Niekedy sa rozhoduje ešte o jeden ročník vopred, takže sme v roku 2027. Pri podujatiach s dlhšou periodicitou môže byť toto obdobie aj desaťročné.

Celý záznam diskusie si môžete pozrieť v sekcii .video.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite