Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podľa Andreja Danka nemôže prezident vymenovať Janu Laššákovú aj Mojmíra Mamojku naraz za ústavných sudcov. Až tak hlboko sme klesli.

Za úspech v jazyku môže váš učiteľ

.júlia Mekyňová .promotion

Čo ak vás zastihne komunikačný blok a čo robiť, keď vaše dieťa učí „otrasný“​ učiteľ? A akými trikmi sa po anglicky naučíte ľahšie a rýchlejšie? Odpovedá Klaudia Bednárová.

Za úspech v jazyku môže váš učiteľ Katarína Bukerová Predsedníčka Asociácie jazykových škôl SR a zakladateľka školy anglického jazyka the Bridge Klaudia Bednárová. Hovorí, že rýchlosť, akou si jazyk dostanete do hlavy, závisí od dobrého učiteľa a od času, ktorý ste učeniu ochotní venovať.

s novým semestrom sa s nadšením vrháme do štúdia jazykov. Po pár mesiacoch odhodlanie spľasne ako bublina. Prečo?

Mnohí veria, že ak si zaplatia kurz na jazykovke s dobrým renomé, geniálni lektori im vedomosti vlejú priamo do mozgu. Niektorí študenti nám na rovinu oznámia, že na domáce úlohy môžeme zabudnúť. Konfrontujeme ich otázkou, či si vedia predstaviť, že za dve hodiny týždenne sa do pol roka naozaj posunú tak ako by chceli. Vzdelanie je špecifická vec, hoci zaň zaplatíte, musíte si to aj odmakať. Učiteľ nie je lievikár, ale odborník, ktorý by mal študenta správne viesť na ceste štúdiom.

„Kým učiteľov nebudeme vedieť lepšie zaplatiť, kvalitných ľudí do systému nemáme šancu prilákať.“

môžu online platformy na učenie jazyka skutočne fungovať? Dá sa učiť bez učiteľa?

Áno, ak je človek systematický, dôsledný, odhodlaný a disciplinovaný. Zo skúsenosti však viem, že udržať nasadenie i motiváciu je pri štúdiu, kde chýba priamy sociálny kontakt, veľmi náročné. Ukazuje sa, že pri učení cudzieho jazyka je lektor kľúčová postava. Dokáže študentov nasmerovať a pomôcť im prejsť kritickými fázami. Tie prídu vždy po prvotných wow týždňoch vlastného úspechu. Na začiatku sú študenti veľmi motivovaní, chcú sa učiť všetko a hneď. Po troch týždňoch sa im všetko nakopí a fáza najväčšej motivácie je fuč. Dobrý učiteľ dokáže však aj z prvej fázy vyťažiť. Študentom dokáže, že ak makajú, výsledky sa dostavia. Keď im dochádza vôľa, napr. im strategicky dajú test, ktorý ich povzbudí a ukáže im, čo všetko sa už naučili. Keď frajeria, jemne ich schladí a naznačí, že bez opakovania a učenia všetko zabudnú.

mnohé jazykové školy žijú z kurzov pre firmy. Dá sa HR oddeleniam pri výbere kurzu niečo vyčítať?

Firmy by si peniaze investované do vzdelávania zamestnancov mali „brať späť“. Napríklad spoločnosť Profesia. Platia zamestnancom angličtinu, ale musia ju aj reálne používať. Žiadne „ja neviem, ja nejdem“. Dobre nastavili systém, ľudia boli motivovaní a úroveň angličtiny sa neuveriteľne zvýšila. Je veľmi dôležité, aby zamestnávateľ v spolupráci s jazykovkou dobre nastavil systém. Iný príklad, študentka zamestnaná v nadnárodnej spoločnosti písala reporty v angličtine. Do denného pracovného výkazu si však na report mohla škrtnúť iba pol hodiny. Spočiatku reporty dorábala po nociach. Motivácia viac sa učiť a reporty zvládnuť cez pracovný čas, ju ťahala vpred.

Katarína Bukerová

vaša cesta k hravej anglickej škole v Bratislave bola pekne kľukatá. Kedy sa vás prebudila láska k anglickému jazyku?

Môj strýko emigroval do USA. Mám tam dvoch bratrancov, ani jeden však nehovorí slovensky. V pätnástich sme sa stretli prvý krát. Každé leto na chodili k nám na prázdniny, prirodzene som tak zažívala inú formu výučby cudzieho jazyka. Neskôr som sa vybrala ako aupair do Anglicka. Po návrate som si v deväťdesiatom deviatom nemohla nájsť žiaden džob. Keďže ma zo všetkého najviac bavilo cestovať, spravila som si kurz sprievodcu cestovného ruchu. Na jednom pohovore sa ma potenciálna zamestnávateľka spýtala, koľko žiadostí som už poslala. Pri čísle desať ma vysmiala. Oznámila mi, že v Asociácii cestovných agentúr Slovenska je šesťsto cestovných agentúr. A tak som odoslala šesť stoviek žiadostí. Všetky moje úspory išli na tlač dokumentov vo Fax Copy, na známky a obálky. Ozvali sa mi z jedinej. Nastúpila som ako sprievodkyňa do Chorvátska, no hneď po prvej ceste v autobuse som pochopila, že tadiaľto moja cesta nepôjde.

prvý džob učiteľky anglického jazyka ste dostali bez toho, aby vás otestovali, či vôbec hovoríte anglicky. Vypovedá to o slovenskej kvalite výučby cudzích jazykov?

Ozvala som sa na prvú pracovnú ponuku učiteľky angličtiny, ktorú niekde mama zbadala. Na pohovore som na rovinu oznámila, že som schopná učiť iba konverzáciu a že o gramatike nemám poňatia. Bol utorok, riaditeľka sa na mňa pozrela a hovorí: Výborne, začínate vo štvrtok. Bez toho, aby sa ma spýtala jedinú vetu anglicky. Prvý pol rok sa ma všetci doma pýtali, či ma už vyhodili. Prvý pol rok som učila mierne pokročilých a konverzácie, učila som menej ako 10 hodín týždenne. Ďalších štyridsať som sa učila.

s vedením jazykových škôl, na ktorých ste pracovali, ste nebola spokojná. Čo vás štvalo?

Učiteľom nedávali žiadnu podporu. Neponúkali možnosť ďalej sa vzdelávať. Nedávali učiteľom knihy. Na pracovnú pozíciu ma často prijali bez toho, aby so mnou prehodili jedinú vetu anglicky. V takých školách som nechcela pracovať. Neposúvala by som sa vpred. Boj bol napríklad o knihy, moderná metóda bez kníh nie je nič len šetrenie nákladov. O doplnkovej literatúre pre mňa či študenta už ani nebola reč. Prebíjala som cestu individuálnemu prístupu. Jedna kniha nie je nikdy vhodná pre všetkých. Že kým jeden študent potrebuje prístup A, druhý B, tretí C. Mala som pocit, že dávam študentovi všetok svoj čas, nevnímala som však pridanú hodnotu školy. Navyše, v jazykovke je lektor celý deň sám. S ruksakom na chrbte sa presúva z firmy do firmy a kolegov vôbec nevidí. Sociálny život a kolegov nemáte. Príjem máte len vtedy, keď učíte, ale to či učíte vy neovplyvňujete. Čas sviatkov a prázdnin ste bez príjmu. Tiež som zvažovala som učiť iba tak sama bez jazykovky, čo je finančne zaujímavejšie. Tiež som však nemala podporu kolegov, stabilný tím a z dlho dobejšieho hľadiska človek stagnuje. Nič a nikto vás neposúva.

ako ste začínali? Kedy prišli prvé úspechy?

Ľahko a ťažko zároveň. Nič sme nemali, veľa sme teda neriskovali. Keď vás to baví a robíte to radi, tak všetko ide akosi ľahšie. Chce to však veľmi veľa času, práce a energie. Napríklad potrebovali sme dať o sebe vedieť, ale rozpočet na reklamu neexistoval, tak sme hľadali alternatívne cesty. Namáhali sme si hlavy, ako vymyslieť originálne aktivity s nápadmi, ktoré by zaujali verejnosť a nás by nič nestáli. Tak vznikli napríklad kurzy pre seniorov či anglické divadlo. Dnes sú to fungujúce projekty. Úspechy prichádzajú postupne. Je veľmi dôležité, aby sme mali študentov a klientov, ktorí sa naozaj učiť chcú, alebo potrebujú. Pre mňa je skutočný úspech študent, ktorý urobí progres. Vtedy viem, že škola funguje ako má a ja robím svoju prácu dobre. Nestačí vyzerať ako dobrá škola. Chceme mať výsledky a to si vyžaduje spoluprácu. Nie je to ani jednoduché ani rýchle, ale keď sa chce, tak sa dá.

mali ste však ešte oveľa bláznivejšie nápady, ktorými ste si koledovali o závratnú pokutu...

Kamarát mi poradil, že najlepšie zaberajú peniaze. Nápad sa nám páčil a skôr ako nás stihol upozorniť na regulácie NBS, my sme už zhotovili leták v tvare desať eurovej bankovky. Netušili sme, že „napodobňovať“ skutočnú bankovku môže mať neblahé právne následky. Natlačené letáky sme nadšene roznášali po meste vrátane blízkeho okolia Národnej banky Slovenska. Keď rozdávate desať eurové bankovky na druhej stane s informáciou o škole, ľudia sa za nimi idú potrhať. Kontaktovala nás Národná banka Slovenska s tým, že nám hrozí tridsaťtisícová pokuta. Písali o nás viaceré slovenské denníky. A tak sme nevedomky okrem riadneho stresu získali aj bezplatnú reklamu.

„Aj zlý učiteľ môže byť na niečo dobrý. Dieťa môže napríklad naučiť, že najdôležitejší zo všetkého je jeho postoj. Ani v práci nemáme len dobrých šéfov a len dobrých kolegov.“

otvorene kritizujete prístup mnohých jazykových škôl. V čom vidíte najväčší problém?

Jazykovky neinvestujú do vzdelávania svojich lektorov, nepracujú systematicky na kontrole kvality. Nemajú často stabilné tímy interných lektorov. Kvalita spočíva akurát v tom, ako sa učiteľ pripraví či nepripraví na hodinu. Lektor jazyka pracuje často pre viacero jazykových škôl. Od každej dostane za hodinu povedzme po dvanásť eur. Jedna škola ho však predá firme za pätnásť, iná za tridsať, ďalšia za sedemdesiat eur. Cena sa mení, kvalita výučby je však rovnaká. Príliš často to nie je o kvalite a o vzdelaní, ale o tom za koľko sa vám podarí hodina predať. Tento spôsob fungovania škôl právom vzbudzuje pochybnosti o profesionalite a neprináša výsledky.

z pozície predsedníčky Asociácie jazykových škôl ste veľmi ostrou kritičkou platov lektorov....

Mzda v odvetví určuje to, kto sa na štúdium prihlási. Ak učitelia zarobia tak ako zarobia v porovnaní s inými povolaniami, akú majú študenti motiváciu ísť na Pedagogiku? Učiteľom sa v Bratislave žije veľmi ťažko. Iste, existujú aj nadšenci, ktorí učia bez ohľadu na výplatu, trpia systém, ktorý ich nedokáže oceniť a do vlastného vzdelávania investujú aj posledné peniaze. Pri téme platov učiteľov má veľa ľudí plnú pusu poslania, ale za poslanie si ešte niekto byt nekúpil. Moja skúsenosť je, že okrem svetlých výnimiek nadšencov je naše školstvo plné nepraktických a neambicióznych ľudí. Nemáme zlý školský systém, ale pokrivkávame vo vzdelávaní učiteľov. Chýba im napríklad psychologický výcvik. Kým ich nebudeme vedieť lepšie zaplatiť, kritické množstvo kvalitných ľudí do systému nemáme šancu prilákať. Povolanie učiteľa je dnes prácou pre ženu, ktorá má v rodine zázemie a jej živiteľom je muž. Mnohí učitelia na Slovensku by sa aj chceli vzdelávať, ale nemajú kde. Existujú síce metodické centrá a trénerov učiteľov, organizujú kurzy, ale ak ste o trochu lepší učiteľ, nenaučíte sa tam nič.

v škole zamestnávate veľa učiteľov z Veľkej Británie. Ako sa vám darí lákať ich na Slovensko, za „slovenské pomery“?

Nie je to ľahké, ale snažíme sa hoci Slovensko a Bratislava sú stále málo známe miesta. Často uprednostňujú Prahu, Barcelonu, Rím atď. Na druhej strane situácia britských učiteľov v dobrých jazykových školách je podobná tej našej. Aj preto, aby sme boli atraktívny zamestnávateľ ako škola vychádzame z európskych štandardov, pracujeme s lektormi a chceme rásť. Musíme sa posúvať a učiť sa od lepších, ak chceme, aby k nám dobrí učitelia prichádzali. Atraktívne sú pre lektorov tiež podmienky na život v Bratislave, životné tempo, bezpečnosť krajiny a iné.

Katarína Bukerová

čo znamená byť „dobrý učiteľ“?

Jednoducho povedané dobrý učiteľ sa vie do žiaka vcítiť, aj ho dostatočne „poblázniť“. Na základe jeho záujmov a osobnosti mu pomôže vytipovať kanály, ktorými sa jazyk ľahšie naučí. Ak miluje Desperate Housewives, zakomponuje do štúdia aj seriály. Z praxe viem, že ak študentov povzbudzujeme a utvrdzujeme v tom, že to ´dajú ´, že sú výborní, dokážu nemožné. Je kopec výskumov, ktoré dokázali dôležitý vplyv motivácie. V našej škole si preto napríklad zahraničných lektorov vyberáme takých, ktorí okrem angličtiny ovládajú ešte iný cudzí jazyk. Vedia, čím si študenti musia prejsť, akú motiváciu potrebujú, s čím bojujú. Dobrý učiteľ by mal vedieť, aký je jeho študent typ – audio, kinestetický či vizuálny. Pracovať s tým, a zároveň privádzať učivo do mozgu všetkými možnými cestami - počúvaním, písaním, čítaním, gramatikou.

čo by si poradila rodičom?

Aby dali svojim deťom priestor a čas. „Vláčiť“ dieťa po krúžkoch a jazykovkách je až príliš často iba cesta k únave. Najdôležitejšie je, aby dieťa získalo zodpovednosť za vlastné vzdelanie. To môže pokojne znamenať aj päťky, poznámky a nekonečné rozhovory. Deti potrebujú čas, nie „quality time“. Nie sú stroje, ktoré fungujú vtedy, keď my máme čas a chuť. Učitelia sú bez ohľadu na ich kvalitu a postoje, dôležité osoby, ktoré naše deti formujú. Ak doma poviem, že učiteľ je sprostý, ako chcem aby moje dieťa malo motiváciu sa učiť? Čakám, že sa bude učiť od sprostého? Ak dieťa nemá učiteľa, s ktorým je spokojné, je to výborná šanca ho naučiť, že v triede sedí 30 iných deciek a možno im práve ten istý učiteľ vyhovuje. Učí sa, že vo svete sú ľudia rôzni. Že nie vždy sedia na správnom mieste správni ľudia. Že to, že mám mizernú angličtinárku neznamená, že ja sa angličtinu nenaučím. Veď snáď nedovolím, aby ľudia, ktorých považujem za „o ničom“, formovali moju budúcnosť. Je to šanca naučiť dieťa prevziať zodpovednosť za vlastné učenie. Ani v práci nemáme len dobrých šéfov a len dobrých kolegov. Ak by sme deťom od malička vštepovali, že občas sa objaví aj blbý učiteľ, ľahšie by pochopili, že najdôležitejšie je, ako sa k situácii zachovám ja sám, lebo to mám vo svojich rukách úplne.

čo má robiť rodič, ak dieťa jazyk vôbec nebaví?

Je dôležité mať učiteľa, ktorý dokáže motivovať k lepším výsledkom. Záleží na veku, ale dohodla by som sa s ním, čo chce robiť. Skupinové kurzy v jazykovej škole, alebo individuálna výučba môžu byť cesta. Je dôležité, aby prostredie bolo podnetné a dieťa tam rado chodilo. Spolurozhodovanie dieťaťa/študenta je pre celkové nastavenie a motiváciu veľmi dôležité. Ak dieťa nie veľmi chce, funguje, keď sa s nimi dohodneme „na skúšku“. Ak sa mu u nás už nebude páčiť, druhýkrát už nemusí prísť. Rodičia na dieťa netlačia a vtedy to funguje lepšie. Máme na kurzoch mladých ľudí, ktorých trápili bloky, strachy a problémy hovoriť. Dobrý učiteľ dokáže odstrániť aj najväčší blok. Za celú svoju učiteľskú prax som nestretla dieťa, ktoré sa rado učilo cudzí jazyk, ak nemá rado svojho učiteľa.

„Do svojej školy sa snažím vyberať si učiteľov, ktorí ovládajú ešte iný cudzí jazyk. Vedia, čím si študent musí prejsť, akú motiváciu potrebujú, s čím bojujú.“

čo sa teda dá spraviť s komunikačným blokom v rozprávaní?

Existuje veľa spôsobov, sme rôzni a máme rôzne potreby. Takmer každý blok sa dá odblokovať. Často je to „iba“ chýbajúce sebavedomie. Jednoduché cvičenie je, že študentovi poviem, aby si prečítal kúsok článku a po slovensky mi prerozprával, o čom bol. Väčšinou to dokáže perfektne. Poviem mu: ak by to bolo po čínsky, nič mi predsa nepovieš? Potom ho požiadam, aby mi zopakoval obsah jednou – dvoma vetami po anglicky. Zvyčajne sa miera komfortu zvýši, stres opadne a mozog je oveľa viac pripravený nasávať nové veci. Nárast sebavedomia, ktoré rúca bloky, vidíme dokonale na prípravných štvorhodinových kurzoch na pohovor do zamestnania v anglickom jazyku. Za štyri hodiny človeka samozrejme zázraky nedokážeme naučiť. Ale to, čo vie, s ním dookola natoľko omieľame, že na konci dňa sa cíti sebaisto a obyčajne to dokáže oveľa lepšie povedať.

za aký čas sa človek dokáže angličtinu skutočne naučiť?

Raz som mala na kurze osemčlennú, pracovne veľmi vyťaženú, skupinu. Každú sobotu sa šesť hodín učili na kurze a počas týždňa si poctivo robili úlohy. O dva roky všetci napochodovali k štátniciam. Rýchlosť, akou si jazyk dostanete do hlavy, závisí od dvoch premenných – od dobrého učiteľa a od času, ktorý ste učeniu samo ochotní venovať. Aj vysokú školu môžete za päť rokov „iba“ skončiť, alebo sa počas nej veľmi veľa naučiť.

máte osvedčené triky, ktoré pomôžu pri učení jazyka?

Čítanie článkov a podčiarkovanie nových slovíčok. Nesmie ísť o veľmi náročný text, aby vás farebným morom načisto neodradil. Netrápte sa, ak si nezapamätáte celý text. Tak či tak si osvojíte iba slová, ktoré potrebujete. Výborné sú aj videá z inšpiratívnych konferencií TEDx, ktoré sa dajú pozerať cez web. Počúvate hovorovú, ale spisovnú angličtinu a zároveň sledujete prepis. Navyše si navolíte témy, ktoré zaujímajú vás. Video si pozrite toľko krát, kým mu budete dokonale rozumieť. V závere si ho prerozprávajte vlastnými slovami a spíšte jeho obsah dvoma troma vetami.

v škole ste založili aj špeciálne kurzy pre seniorov. Čo vás k tomu viedlo?

Poznanie, že byť na dôchodku nerovná sa koniec života. To, že seniorom potrebujeme pripraviť samostatné kurzy sme zistili, keď sa nám na klasický kurz prihlásil sympatický sedemdesiatročný pán. Horšie počul a učil sa prirodzene pomalšie ako zvyšok skupiny. Občas si zabudol okuliare, inokedy zubnú protézu. Bol veľmi milý, brzdil však celú skupinu. Anglicky sa začal učiť preto, aby dokázal používať notebook a programy písané v anglickom jazyku. Mal Parkinsona, nič už pomaly neudržal v ruke a klávesnica bola ideálna pomôcka, ktorou komunikoval.

„Seniori pomocou jazykového kurzu pre seniorov pochopia, že život na dôchodku teda ale vôbec nekončí, práve naopak.“

Veľmi ma inšpiroval, ani v sedemdesiat päťke sa nevzdával. Seniori neraz pomocou jazykového kurzu pochopia, že život na dôchodku ešte nekončí. Stretávajú tu ľudí, ktorí premýšľajú rovnako. Vzájomne si pomáhajú posúvať sa vpred. Inšpirujú sa, motivujú sa navzájom, organizujú si výlety. Máme aj osemdesiatročnú študentku, obdivuhodnú dámu s energiou, disciplínou, ktorá hovorí niekoľkými jazykmi. Naši seniorskí študenti ma učia, že veci, ktoré sa nám v živote udejú, si nemôžeme vyberať. Môžeme sa však rozhodnúť, ako sa k nim postavíme.

existuje na jazyky vrodený talent alebo nadanie?

Existujú predispozície s ktorými sa dá pracovať. Nie je to o tom, že máte talent alebo o tom, že vycestujete. Neexistujú krajiny a talenty, ktoré by boli na cudzie jazyky vyslovene treba. Je to o potrebe a o disciplíne. Ja sa veľmi ľahko učím cudzie jazyky. Napriek tomu poriadne hovorím iba anglicky. Angličtina mi na všetko vystačí. Tak radi kritizujeme Američanov, že nehovoria žiadnym iným jazykom, no divíme sa im? Na celom svete sa dorozumejú svojim jazykom, na čo by sa potrebovali učiť iný jazyk.

.diskusia
.neprehliadnite