pod startupmi si dokážem predstaviť všeličo, ale určite nie zubárov. Ako sa vám podarilo prepojiť svet inovatívnych firiem so zubným lekárstvom?
M: Keď som skončil školu, vedel som, že ma baví chirurgia, ktorej som sa venoval. Po škole som si chcel čo najviac rozšíriť obzory, a preto som začal na pohotovosti, kde sa objavujú rôznorodé prípady. Takto som prešiel dve zubné pohotovosti v Bratislave, nazbieral som prax a skúsenosti a začal sa cítiť na to, aby som skúsil niečo svoje. Našiel som skvelého partnera. Následne sme si našli miesto a bola to práve Trnava, kde zrušili štátnu pohotovosť, pretože VÚC určovala lekárom pravidlá, podľa ktorých musia slúžiť. Pričom nájsť zubného lekára na pohotovosť je veľmi ťažké. Priestory sme si prenajali a začali aj prostredníctvom finančnej pomoci od Slovenskej sporiteľne.
Š: Pre mladých je získanie podpory v bankách veľmi náročné, priam až nemožné. Vybavenie zubnej ambulancie je drahé. V bankách sme pochodili tak, že od nás chceli účtovné závierky a veľa dokladovania. Ako začínajúci podnikatelia sme nemali čo preukázať, mali sme však dobrý podnikateľský zámer. Aj keď majú v bankách zubárov radi (smiech), nepochodili sme a úver nám neschválili. Až sme sa teda dopracovali ku kontaktu, kde nám poradili skúsiť Program pre začínajúcich podnikateľov. Úver sme dostali.
čo všetko je potrebné na založenie takej zubnej ambulancie?
M: V prvom rade potrebujete odborného garanta. Potom potrebujete zariadiť priestory a založiť firmu.
Š: Zakladanie firmy bolo časovo náročné. Museli sme to skĺbiť s našou prácou a rodinou. Tým, že štát garantuje úroveň zdravotnej starostlivosti, bolo potrebné obstarať povolenia od hygieny, osobitné povolenia od VÚC, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalších. Ja sám ako právnik som mal niekedy problém orientovať sa v týchto pravidlách.
ako dlho trvala tá cesta od momentu, keď ste si zmysleli, že sa do takéhoto projektu idete pustiť, až kým ste prvýkrát otvorili dvere vlastnej ambulancie?
Š: Koncom februára 2015 sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme a po 13 mesiacoch od toho rozhodnutia sme ošetrili nášho prvého pacienta.
aký to bol pocit stáť na vlastných nohách?
M: Pocit vzrušenia. Z toho, že ošetrujete pacienta vo vlastnom kresle. A vôbec fakt, že k vám človek príde, poďakuje a ešte aj zaplatí za odvedenú prácu. To bol skvelý pocit.
no pacient si, samozrejme, môže vybrať medzi vlastným zubárom, pohotovosť by mal využívať len výnimočne. Ako ste teda lákali pacientov?
Š: Štátne zubné pohotovosti na Slovensku sú, ale Trnava ako jediné krajské mesto prednedávnom ešte zubnú pohotovosť nemala. Pre Trnavský kraj bola najbližšia až tá v Dunajskej Strede. Najťažšie bolo zabezpečiť, aby sa ľudia dozvedeli, že niečo nové v Trnave vzniká. V tomto smere bola najefektívnejšia reklama na fejsbúku, kde sme zdieľali našu novú web stránku. Zaplatili sme si štandardne SEO a Adwords, aby nás bolo vidieť na Googli. Ľudia do ambulancie začali chodiť, keď ešte nebola ani otvorená.
koľko vás pracuje v ordinácii?
M: Dnes nás je osem zubárov. Začínali sme s mojimi spolužiakmi, chcel som ordináciu postaviť na mladom tíme lekárov s príjemným prístupom bez predsudkov, aby pri prvom dojme opadol z pacienta stres. Aby ošetrujúci lekár dokázal navodiť atmosféru. Aby sme neboli odstrašujúca pohotovosť, pretože keď poviete „zubná pohotovosť“, každý si predstaví, že tam tečie krv, plus zubára s vŕtačkou a kliešťami v ruke.
ako to robíte? Máte nejaké špeciálne postupy na upokojenie pacienta?
M: Vyberáme skvelých kolegov. Musia byť milí, slušní, musia vedieť komunikovať s pacientmi a urobiť zákrok bezbolestne a rýchlo. Chceme mať tento štandard a pacienti sú ochotní si zaň priplatiť. Pre mňa je najdôležitejší prístup lekára. Pacient musí mať pocit dôvery.
Š: Možno starší kolegovia – zubári majú bohaté skúsenosti, ale Maroš je garantom kvality. On vyberá kolegov a určuje, čo majú tí lekári robiť. Máme mladý tím práve preto, lebo mladším lekárom je ľahšie vštepiť istý zákaznícky servis než starším kolegom. Súhlasím, že psychologická predpríprava je pri vašej práci dôležitá. Nie každý zubár to berie do úvahy.
M: Postup, ktorý som sa naučil už na škole, je ten, že si s pacientom treba vybudovať dôveru. Povedať a vysvetliť mu, čo ho pri zákroku čaká a že ak ho niečo bude bolieť, zdvihne ruku a ja prestanem. Takto pracujem s deťmi. Myslím, že aj iní kolegovia si uvedomujú, že je dôležité, aby zubárovi ten pacient dôveroval. Možno u niekoho nastane vyhorenie, ak je nútený pracovať nad rámec bežných povinností, napríklad na takej zubnej pohotovosti.
prečo existuje vo verejnosti presvedčenie, že zubné ošetrenie je príliš drahé?
M: Nie je to mýtus, ale realita. Čím to je? Priemerné mzdy na Slovensku nezodpovedajú tomu, koľko stojí ten úkon, vybavenie a samotné analgetiká. Ak máte, povedzme, na výplatu 650 eur a máte dať za vytrhnutie zuba 120 eur, a potom žiť zo zvyšných peňazí, je to drahé.
Š: Zdravotný systém je u nás nastavený tak, že môžete mať ako zubár obvod, ale nefungujete rovnako ako obvodný lekár. Mnohé úkony v zubárstve nie sú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Za tie si ľudia musia priplatiť, pričom ide napríklad aj o takú vec, ako je anestézia. Teda bezbolestné ošetrenie, a to už nehovorím o pohotovostných zdravotných službách. Ak by iní lekári fungovali takýmto spôsobom – povedzme, že by ste šli na vyšetrenie očnému lekárovi dať si zmerať šošovky a nehradila by to zdravotná poisťovňa, takisto by ste si za to priplatili. Stále je u nás lepšia situácia ako v Česku. Tam máte špičkové pracoviská, kde platíte veľa peňazí, alebo máte podradnejšie, kde dostávate tie najhoršie materiály. Neexistuje niečo medzi, takpovediac stredná cesta, kde sa chceme polohovať my. Prihliadali sme na to, už keď sme pripravovali náš cenník.
skdental
čím to je, že ľudia vo všeobecnosti zanedbávajú preventívne vyšetrenia?
M: Určite v tom zohráva úlohu strach, ale ani osveta na Slovensku nebola nikdy tak rozšírená, ako je teraz. Dnes existujú preventívne projekty na základných školách, kde je prístup k deťom individuálny a chodia tam študenti zubárstva prednášať o zubných kazoch. Je to však individuálne. Stalo sa mi, že som pacientovi vysvetlil, ako si má čistiť zuby. Prišiel o mesiac, mal zubný kameň a povedal mi, že doma majú tvrdú vodu. Ale to vôbec tak nefunguje, zubný kameň vznikne iba tým, že si nečistíte zuby.
môže byť zubné vyšetrenie úplne bezbolestné?
M: Podľa mňa je bezbolestné. Každý z nás má však prah bolesti posunutý inde. Mám pacientov, ktorým sa dotknem zuba a cítia bolesť. Je to do veľkej miery o strachu pacienta.
Š: Ja som sa u nás nechal vyšetriť a musím povedať, že cítite mierny tlak, keď vám pichajú anestéziu, ale potom už necítite nič.
hovorili ste, že spolupracujete s regionálnou komorou zubárov v Trnavskom kraji. Prečo oni, domáci zubári, nevyužili dieru na trhu a nezaložili chýbajúcu pohotovosť?
M: Pretože väčšina z tých lekárov odslúžila už kopu služieb na pohotovosti. Zároveň takmer všetci lekári z komory majú svoje ambulancie a nemali nejakú motiváciu. Na začiatku nám tvrdili, že Trnava nepotrebuje zubnú pohotovosť.
Š: Podľa ich tabuliek a analýz je pohotovosť na Drieňovej ulici v Bratislave kapacitne dostačujúca pre Bratislavský a zároveň Trnavský kraj. Treba však dodať, že regionálna komora k nám bola vždy ústretová a dodnes nášmu zámeru pomáha, pretože vidia, že pomáhame Trnave a funguje to. Čo požadovali hneď od začiatku, bolo to, aby sme nešli cez VÚC, ktorá záväzným nariadením prikazuje lekárom, koľko majú odslúžiť na pohotovosti. My sme nechceli ísť touto cestou, nikoho sme nechceli nútiť, aby musel slúžiť. Ak niekoho nútite robiť niečo, čo nechce, tak to nebude robiť tak, ako mu poviete, ale pôjde po svojom. Navyše priemerný vek zubného lekára v Trnave je 55 rokov.
čím to je? Nie je zubár dosť lukratívna práca?
M: Prijímajú málo študentov na vysoké školy na odbor zubných lekárov. Je ťažké dostať sa na školy, kritériá sú vysoké, čo je dobre, ale hlási sa aj málo študentov. Do dvoch až troch rokov vyjde zo škôl povedzme 80 zubárov na celom Slovensku, a možno len 15-20 odíde preč a ten zvyšok by stačil akurát tak pre stredné Slovensko. Ešte na škole som bol prezident Slovenského spolku študentov zubného lekárstva a riešili sme to. Primárny problém je ten, že štúdium zubného lekárstva je oveľa drahšie ako štúdium všeobecného lekárstva. Dotácie sú minimálne. Pamätám si, že sme na škole používali materiály a vybavenie, ktoré sa používalo v minulosti. Spolužiačka si v starom kresle nedala pozor a vlasy sa jej namotali do lanka od vŕtačky. Také kreslá sú už vystavené v múzeu (smiech).
obaja by ste sa celkom komfortne uplatnili v zahraničí, prečo má zmysel trápiť sa tu na Slovensku?
Š: Ja mám rád Slovensko, vyrastal som v Tatrách, na strednú som chodil na nemecké gymnázium a je pravda, že veľa spolužiakov odišlo študovať na univerzitu práve do Nemecka. Ja som si povedal, že by som chcel investovať svoju energiu do miesta, kde som sa narodil. Ak by som išiel do zahraničia, tak to nebudem mať jednoduchšie. To, čo môžem dosiahnuť tu, by som v zahraničí dosiahol ťažšie. Napríklad pre jazyk. Naučiť sa uvažovať v ich reči vyžaduje aj zmenu časti identity, a to som ja nechcel urobiť. V neposlednom rade sú to aj rodinné väzby.
M: Ja som po skončení školy chcel ísť do zahraničia, mojím cieľom bolo Nemecko, ale Boh zariadil, že som tu ostal. Rozmýšľal som, že ak pôjdem do Nemecka, budú ma tam brať ako lekára z východnej Európy. Ako lacnú pracovnú silu. Aj keď sa tam dá zarobiť, nikdy by to nemalo taký potenciál ako tu. Tam by som si zrejme nikdy neotvoril svoju vlastnú ambulanciu, zrejme aj pre jazykovú bariéru a úrady.
skdental
plánujete s modelom pohotovostí expandovať? Povedzme do iných miest, kde akútne chýba?
Š: Uvažujeme nad tým dosť intenzívne, zatiaľ by sme chceli stabilizovať Trnavu. Ak sa to podarí, chceme určite založiť podobnú službu aj v iných mestách.
mnohí majú predstavu, že startupy sú najmä o peniazoch. Ak ich máte, môžete začať podnikať v akomkoľvek odvetví. Ako je to u vás? Je startup o peniazoch alebo o námahe a obetavosti?
Š: V prvom rade vôľa chcieť. Peniaze sú len prostriedok, to sme pocítili aj na našom prípade. Keď nás v niektorých bankách odmietli, nevzdali sme sa a hľadali cestu, ako financie na rozbeh získať.
M: Asi je to o nápade, ale hlavne sa netreba báť. Strach je veľmi obmedzujúci, špeciálne v zubárskej sfére (smiech), ale aj v biznise.
Podporujeme nápady, ktoré majú zmysel.
