spoločnosť pocítila, že duševné zdravie je vážna téma, o ktorej treba otvorene hovoriť. Tá téma však nespadla z oblakov, má svoju históriu a kontext. Istá časť populácie, odborníci a tretí sektor, pracovali na popularizácii tohto slovného spojenia už desiatky rokov.

inšpirácia z USA aj z Francúzska

Za zakladateľa hnutia duševnej hygieny sa považuje Američan Clifford Whittingham Beers (1876 – 1943). Bol to bývalý pacient, ktorý bol tri roky hospitalizovaný, viedol úsilie o zlepšenie ústavnej starostlivosti, za spochybnenie stigmy duševných chorôb a podporu duševného zdravia. Vybojoval veľký posun v prístupe k duševným chorobám. Okrem iného na jeho popud zaviedli do amerických škôl poradcov pre duševné zdravie a na súdoch začali zvažovať dôkazy o psychologickom stave obžalovaných.

K nám sa pojem duševné zdravie alebo mentálna hygiena dostal najpravdepodobnejšie cez príbeh bývalého primára medzivojnového Neuropsychiatrického oddelenia košickej nemocnice MUDr. Jaroslava Stuchlíka, ktorý prišiel z Čiech do Košíc v roku 1919, keď mali Košice len cca 50 000 obyvateľov. Košice a východné Slovensko mali vtedy pre psychiatrických pacientov len 160 lôžok. Dr. Stuchlík získal štipendium vo Francúzsku, pobudol v Paríži na Sorbonne a tiež na iných školách. Stretol sa s profesorom Edouardom Toulousom, zakladateľom Ligy mentálnej hygieny (v roku 1991 premenovanej na francúzsku Ligu za duševné zdravie). 

Zároveň sa stal v Paríži členom Ligy mentálnej hygieny. Po návrate do Košíc sa pokúšal rozvinúť podobnú iniciatívu aj na východe Slovenska. Vydal brožúru o ochrane pred duševnými chorobami najskôr v slovenčine, potom v rozšírenej českej verzii. V jej úvode sa posťažoval, že hoci v Československu uviedol do života Ligu pre duševné zdravie, nepodarilo sa mu ju udržať pri živote. V tom uspel až v 30. rokoch 20. storočia MUDr. Matej Brandejs v Prahe.