ak sa dovtedy zruší núdzový stav, nebude ju ale mať v nemocniciach kto riešiť. A nebude toho človeka, ktorý by zachraňoval životy ľuďom, ktorí, aj keď mohli, nechceli sa z najrôznejších dôvodov očkovať. 

Strašenie? Vôbec nie. Zdravotníci sú po dvoch vlnách Covidu na konci so silami. Tí, ktorí ešte nie sú rozhodnutí zo zdravotníctva odísť, a ktorých tam štát drží len ústavne veľmi pochybným predlžovaním núdzového stavu, sa hneď ako pominie adrenalín a situácia sa trochu ukľudní, zložia zdravotne. 

V čakárni je len 240-tisíc ľudí. Do troch týždňov, aj napriek zastaveniu očkovania vakcínou AstraZeneca, nebude koho očkovať. A to je najlepšia správa pre SARS-CoV-2. Na Slovensku, ktorého veľmi veľa občanov uverilo najrôznejším nezmyslom a strašeniu, si nájde výbornú živnú pôdu a tretia vlna nepoteší nielen nevestičky.

Kde sa vzala taká neochota a strach pred očkovaním? 

Príčin je hneď niekoľko, a všetky súvisia s tým, čo hovorí sociológ Michal Vašečka, že Slovensko je štát do dobrého počasia. Keď je dobrá ekonomická situácia vo svete, keď nie sú na blízku nijaké vážne krízy, alebo keď práve neprebieha najväčšia celosvetová pandémia za posledných sto rokov, mohlo by sa zdať, že Slovensko aj celkom funguje. V okamihu, keď niečo z vyššie uvedeného prestane platiť, začne sa objavovať pravá tvár Slovenska. A tá je všetko, len nie pekná. Hlavnú zodpovednosť za súčasnú krízu a z nej vyplývajúcu hroziacu katastrofu môžeme nájsť v troch oblastiach.