nové komunikačné a informačné technológie majú na najrôznejšie stránky nášho života dopad „tvorivej deštrukcie“, ktorej deštruktívnosť je jednako zreteľnejšia než jej tvorivosť. Je skľučujúce pozorovať, s akou rýchlosťou staré slová, pôvodne označujúce niečo úctyhodné, dostávajú v našich časoch odlišný, často radikálne odlišný význam. Niekedy ide aj o výrazy, ktoré po obdobiach takmer zabudnutia náhle prenikli do slovnej zásoby más, a táto nadužívanosť mení ich obsah tým, že ho vulgarizuje.

Pod „vulgárnym jazykom“ nemám nutne na mysli jazyk, ktorý je obscénny (napr. oplývajúci šťavnatými názvami všelijakých telesných orgánov, procesov a produktov). Obscénnym možno byť aj bez vulgárnosti, rafinovaným a vyumelkovaným spôsobom, zatiaľ čo vulgárnym možno byť bez toho, aby sme použili jediné škaredé slovo. Kultivácia maštaľného slovníka pri zachovaní jeho delikátnej podstaty nám akiste nepridáva na mravopočestnosti, nie je to však zdatnosť typická pre vulgárne osoby.