kým náklady za neúspešný nápad nesie podnikateľ, vo verejnom sektore sa aj na zlé projekty skladajú všetci. O to viac by nás malo zaujímať, ktoré úlohy skutočne musí robiť štát, a ktoré len dobre znejú vo volebnom programe. Tieto otázky vyvoláva aj potravinový semafor, ktorý nedávno prešiel parlamentom. 

Slovenské potravinárstvo nie je v európskom porovnaní rekordmanom. V priemere generuje relatívne nízku pridanú hodnotu na zamestnanca a revízia výdavkov Inštitútu pôdohospodárskej politiky upozornila ešte v roku 2016, že zhruba tretina podnikov je v strate. O jeho „nakopnutí“ sa teda hovorí dlhšie. Nápady z politickej kuchyne sa doposiaľ obmedzovali na dotácie, potravinové katalógy či povinné podiely slovenských výrobkov v letákoch. Všetko veľmi ľahko pochopiteľné zámery, no ťažko nedomyslené. Želané výsledky nepriniesli, skôr naopak – priniesli ďalšiu byrokraciu pre všetkých a výhody pre tých, ktorí v nej vedia chodiť. Najnovšie sa hovorí o tom, že na Slovensku je dosť kvalitných potravín, no zákazníci ich nevedia celkom doceniť a preto je potrebný vklad štátu, ktorý spotrebiteľovi povie, ktoré produkty si má kúpiť. Pomôcť by mal aj spomínaný potravinový semafor. 

V skratke ide o vytvorenie registra potravín pod správou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý by mal spotrebiteľovi napovedať, aké zloženie má daný výrobok. Neskôr by sa na základe týchto údajov mal vytvoriť spôsob označovania, ktorý bude pre spotrebiteľa zrozumiteľný. O tomto nápade sa hovorilo už v septembri, v tom čase sa od návrhu upustilo, keďže vlastný systém označovania potravín chystá aj Európska únia. V januári prešiel parlamentom zjednodušený návrh, ktorý má napriek tomu niekoľko zádrheľov. Už v doložke vplyvov je napríklad uvedené, že vytvorenie registra potravín pod správou ministerstva nebude mať žiaden vplyv na rozpočet. Vytvorenie databázy a jej spravovanie nie sú zadarmo a hoci je register dobrovoľný, cena za jeho prevádzku nás musí zaujímať.