Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb a Martin Mojžiš: Slnko v tieni Trumpa a Matoviča

.štefan Hríb .martin Mojžiš .slovensko .politika

Svetovému roku 2020 dominoval tragikomický záver prezidentovania Donalda Trumpa. A nebol to izolovaný príbeh – podobných reprezentantov „tradície, rodiny a kresťanských hodnôt“ bolo po svete tak veľa, že už z toho možno všeličo užitočné odvodiť.

Štefan Hríb a Martin Mojžiš: Slnko v tieni Trumpa a Matoviča GABRIEL KUCHTA/GETTY IMAGES 20. február 2020 Bratislava: Igor Matovič sa pripravuje na televíznu predvolebnú debatu. Úsmev na perách mu vydržal až do volieb, v ktorých jeho hnutie OĽaNO dominovalo.

september 2019 New York. Poobedňajšia párty v brooklynskom byte popredného konzervatívneho intelektuála. Hovorí sa o všeličom vrátane roly Trumpa v americkom konzervatívnom tábore. Na plachú stredoeuróp­sku námietku, že Trump nie je reprezentant, ale skôr hanba konzervatívneho sveta, zaznie silná veta: „Liberálny mainstream sa vymkol z kĺbov, veci zašli priďaleko, preto je Trumpova éra napriek jeho excesom pre Ameriku užitočná.“

November 2020 Bratislava. Deň pred voľbami amerického prezidenta zverejnil internetový denník Postoj odpovede niekoľkých konzervatívnych osobností na otázku, koho by volili, ak by sa mohli na voľbách zúčastniť. Z oslovených by Trumpa volili Milan Krajniak (jednoznačne), Peter Osuský (s nechuťou), Vladimír Palko (nerád), Martin Luterán (keby musel), František Mikloško a Juraj Šúst. 

Na druhý deň uverejnil Martin M. Šimečka v Denníku N text, v ktorom usúdil, že by bolo lepšie, keby na Sloven­sku takíto konzervatívci nedostali do rúk prílišnú politickú moc. Vraj by mohli podľahnúť lákadlu dať prednosť svojim hodnotám pred demokraciou. Šimečkova úvaha nestojí na príliš pevných nohách, pretože on sám by tiež zrejme dal prednosť svojim hodnotám pred demokraciou. Alebo by nebodaj bol za to, aby sa o rovnoprávnosti žien či práve Rómov používať mestskú hromadnú dopravu rozhodovalo v referende?

Isteže nie. Demokracia predsa nie je najvyššou hodnotou, je len jednou z dôležitých hodnôt. Otázka preto nestojí tak, či je správne dávať nejakým hodnotám prednosť pred demokraciou. Otázka znie, či je v demokracii správne prenechať ochranu vlastných hodnôt nehodným ochrancom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite