pavel Nechala člen predsedníctva SPOLU – občianska demokracia
„Odlukou cirkvi a štátu sa cirkvi aj štát majú stať samostatnými, aby každý z nich vlastnou silou a svojím spôsobom slúžili najvyššiemu ideálu ľudstva,“ vyjadril sa k téme nastavenia vzťahov štátu a cirkvi prvý československý prezident T. G. Masaryk. Prijatie tzv. Kongruového zákona z roku 1926, ktorý však zaviedol financovanie činnosti cirkvi, dokresľuje zložitosť problematiky a potrebu tolerancie pri hľadaní riešenia.
Po období komunistického režimu, v ktorom bola potláčaná náboženská sloboda, vznikla potreba zastaviť zasahovanie štátu do činnosti cirkví a zabezpečiť slobodu vyznania. Konkrétne tak boli zrušené takzvané náboženské trestné činy (marenie dozoru nad cirkvami a pod.) a prijatá Listina základných práv a slobôd. Tento proces bol zavŕšený prijatím Ústavy Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne definuje postavenie štátu vo vzťahu k cirkvám: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.