Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.koronavírus

Začala sa doba rúšková. Sú rúška skutočnou ochranou alebo len psychologickou útechou?

.martin Vančo .slovensko

Názory na nosenie rúšok sa medzi expertmi líšia. Rúško doteraz vo svojich odporúčaniach nezmieňuje ani Úrad verejného zdravotníctva.

Začala sa doba rúšková. Sú rúška skutočnou ochranou alebo len psychologickou útechou? SITA/Branislav Bibel

ak ste sa v uplynulých dňoch prešli bez rúška so psom len okolo domu a narazili ste pri tom na suseda, pravdepodobne vás okľukou niekoľkých metrov zazerajúci obišiel. Aj táto skúsenosť vo vás mohla vyvolať oprávnený pocit zahanbenia. 

Podobný pocit možno cítil aj Richard Sulík, keď si na známe spoločné fotenie s prezidentkou a ďalšími koaličnými partnermi najskôr nenasadil rúško. Dostala sa mu za to vlna verejného karhania a posmechu. S rúškami sa ukazujú nielen naši najvyšší štátni predstavitelia, ale aj moderátori večerných správ alebo instagramoví influenceri. Stali sa novým folklórom, novou spoločenskou normou. A na jej vytvorenie stačili približne dva týždne.

Nejde pritom o iniciatívu našich zdravotníckych autorít, politických špičiek alebo médií. Táto iniciatíva vznikla spontánne medzi ľuďmi. Môžeme tomu pokojne hovoriť tlak zdola, ktorý si postupne osvojili politici, médiá a aj väčšina našich vedeckých autorít.

Tento tlak vyvrcholil dnes, keď sa zákaz vychádzania bez rúška alebo inej pokrývky horných dýchacích ciest stal oficiálnym opatrením v boji proti chorobe COVID-19.

Tento zákaz v sebe nesie niekoľko otáznikov. Vo svete dnes vôbec nepanuje zhoda ohľadom plošného nosenia rúšok zdravými ľuďmi. Západný svet napríklad k takémuto opatreniu doteraz s výnimkou Slovenska a Českej republiky nepristúpil (autor textu zmienku o takomto zákaze nikde nenašiel) a v Británii, Nemecku či Rakúsku ich ľudia vo verejných priestranstvách nenosia.

Neexistujú jednoznačné dôkazy, že nosenie rúšok zdravým ľuďom pomáha, aj keď to množstvo lekárov odporúča. 

Rúška zdravým ľuďom neodporúča ani Svetová zdravotná organizácia (WHO). Na svojom webe informuje, že nosiť by ich mali tí, ktorí majú symptómy alebo sa starajú o osobu infikovanú vírusom. Hlavnou obavou WHO je, že pri ich nedostatku by mohli napokon chýbať tým, ktorí ich najviac potrebujú, teda zdravotníkom. Toto sa skutočne dnes deje, dokonca aj na Slovensku.

Rovnaké odporúčanie dávajú svojim občanom aj americké alebo britské najdôležitejšie zdravotnícke inštitúcie (Centers for Disease Control and Prevention, Public Health England).

To by nemuselo nič znamenať. Slovensko má predsa vlastnú inštitúciu zodpovednú za usmernenia v otázkach verejného zdravia. Úrad verejného zdravotníctva zriadil samostatnú webstránku o koronavíruse. Na nej odborníci odporúčajú napríklad pravidelné umývanie rúk, čistenie povrchov dezinfekčnými prostriedkami či vyhýbanie sa kontaktu s chorými ľuďmi. Na tomto webe sa však nepíše nič o nosení rúšok, a teda ani o tom, ako ich používať alebo ako si ich vyrobiť.  

nerobme paniku

Aj slovenská vláda sa spočiatku pozerala na plošné nosenie rúšok skepticky. „Nerobme paniku, že musí päť miliónov ľudí behať s rúškami po krajine,“ tvrdil expremiér Peter Pellegrini 5. marca. 

Vláda sa snažila zabezpečiť rúška a respirátory pre zdravotný personál a verejných zamestnancov, ktorí prichádzajú do kontaktu s veľkým množstvom ľudí či potenciálnymi nakazenými. Pellegrini potom vyzval firmy, aby nečakali na štát a rúška svojim zamestnancom zabezpečili. 

Vykladanie dodávky 2 miliónov jednorazových ochranných rúšokSITA/Ministerstvo vnútra SRVykladanie dodávky 2 miliónov jednorazových ochranných rúšok

Nový premiér Igor Matovič po nástupe do funkcie posunul túto tému na vyššiu úroveň a vyzval ľudí, aby si doma ušili vlastné rúška, čo už v skutočnosti asi dva týždne robili.

Ľudia ich šijú nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych, kolegov či rôzne opatrovateľské domy a neziskové organizácie. Slovensko zatiaľ pociťuje okrem pandémie koronavírusu aj pandémiu rúšok.  

Popritom však rastú obavy, či ľudia vedia vôbec rúška používať. Keď ste sa prechádzali ulicami, ľahko ste si mohli na začiatku pandémie všimnúť, že mnoho ľudí nosí medicínske jednorazové rúška. Pri ich nedostatku však bolo zrejmé, že mnohé museli byť používané viac ako jedenkrát. 

Ešte zložitejšie je to s textilnými rúškami. Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších medicínskych autorít sa týkajú medicínskych rúšok. O textilných toho v skutočnosti veľa z oficiálnych zdrojov nevieme. Nájdeme však niekoľko štúdií, ktoré skúmali ich účinnosť.

Štúdia z roku 2015 porovnávala účinnosť textilných a medicínskych rúšok v prostredí nemocníc v Hanoji. Zadržiavanie vlhkosti, slabá filtrácia a opakované používanie viedli k tomu, že pri textilných narástla hrozba infekcie. Autorka štúdie Raina MacIntyre vyhlásila, že lekári by mali textilné rúška používať len ako poslednú možnosť. 

Ďalšia štúdia z roku 2013 zase hovorí, že textilné rúško je asi trikrát menej účinné než medicínske.   

symbol odhodlania bojovať

Nezhody ohľadom nosenia rúšok dobre ilustruje prípad Malajzie. Magistrát hlavného mesta Kuala Lumpur vydal cez víkend nariadenie, ktorým podmienil vstup do supermarketov a reštaurácií nosením rúška. Na to sa ozvali oficiálne štátne zdravotnícke úrady s tvrdením, že nie sú nevyhnutné, pokiaľ nepracujete ako zdravotný personál. Magistrát nariadenie preto odvolal a nahradil ho len odporúčaním. 

Aj obhajcovia rúšok priznávajú, že nie sú 100-percentnou ochranou, ale dokážu aspoň znížiť pravdepodobnosť nakazenia. Rovnako môžeme povedať, že ich nosenie nijak neškodí.  

Rizikom je skôr, že ich nosením sa necháme oklamať falošným pocitom bezpečnosti a pri tom zabudneme na oveľa dôležitejšie opatrenia, ako vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi alebo pravidelné umývanie rúk. Škodiť môže aj nesprávne používanie rúšok, napríklad opakované používanie jednorazových rúšok. O to viac by sa preto teraz žiadalo, aby Úrad verejného zdravotníctva publikoval návod, ako si rúško vyrobiť a ako ho používať.  

Odporúčanie nosiť rúška sa využíva hlavne v ázijských štátoch. V niektorých čínskych provinciách alebo vo Vietname sú povinné. Aj množstvo západných odborníkov vyzdvihuje pri ich nosení práve východoázijské štáty. Ako však poznamenáva New York Times, ázijský prístup je menej o dátach a viac o davovej psychológii. 

Preto aj u nás môžeme povinnosť nosenia rúšok vo verejnom priestore vnímať viac ako psychologické opatrenie. Ak nás niečo COVID-19 naučil, tak to, ako sa môžeme stať v jedinom okamihu bezmocní voči neviditeľnej častici. A to napriek všetkým technológiám a moderným výdobytkom doby. Je to pre nás nová skúsenosť a desivé poznanie. 

Rúška nám vracajú späť aspoň časť kontroly nad našimi osudmi. Dávajú nám nádej, že ak ich budeme nosiť, táto kríza sa pominie skôr. Stali sa symbolom pandémie a našej odhodlanosti s ňou bojovať. 

V najbližších mesiacoch budú rúška stálou súčasťou našich životov. Nezmiznú ani vtedy, keď pominie táto vlna pandémie. Ostanú tu s nami až kým nezískame vakcínu a späť kontrolu nad našimi životmi.  

Všetky články a rozhovory o koronavíruse sú na stránke .týždňa z dôvodu verejného záujmu odomknuté. Snažíme sa tak prispieť k lepšej informovanosti a šíreniu overených správ. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme!

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite