bol spolumajiteľom a generálnym riaditeľom súkromnej televízie. Markíza pod jeho vedením zohrala zásadnú a pozitívnu rolu pri porážke mečiarizmu a definitívnom zavŕšení transformácie Slovenska z autoritárskeho na demokratický štát.
Dnes sa musíme na jeho úlohu v dejinách pozerať kritickejšie. Pavol Rusko je (zatiaľ neprávoplatne) odsúdený kriminálnik a pozadie jeho činov siaha až do pohnutých 90. rokov.
zachráňte Markízu!
V roku 1998 sa rozhodovalo o osude Slovenska aj o osude prvej súkromnej telvízie. Spoločnosť Gamatex, za ktorou stál Marian Kočner, získala pohľadávku vo výške 80 miliónov korún (vyše 2,6 milióna eur) voči Pavlovi Ruskovi. Zrazu mal Kočner rozhodujúci vplyv v spoločnosti STS, ktorá aj s americkou CME Markízu prevádzkovala.
Mesiac pred voľbami sa v Záhorskej Bystrici objavil Kočner s ochrankou a začali budovu Markízy obsadzovať. Vo vysielacom štúdiu sa stihli zabarikádovať dvaja redaktori a do vysielania vypustiť, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.
„Exminister hospodárstva nedokázal hospodáriť ani so svojím majetkom a o milióny čoskoro prišiel.“
Pred Markízou sa čoskoro zišla verejnosť a tisíce ľudí demonštrovali za záchranu súkromnej televízie až 48 hodín. Na happeningu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Robert Fico. Spor o Markízu pokračoval do roku 2000, keď Kočner predal Gamatex firme STS. V ten istý rok Pavol Rusko skončil vo funkcii generálneho riaditeľa televízie, o rok neskôr vstúpil do politiky. Zdalo sa, že kauza sa vyriešila.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.