Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lajčák po takmer dekáde končí. Kam doviedol rezort diplomacie a čo čaká jeho nástupcu?

.matúš Dávid .slovensko

Malo by mať Kosovo v Bratislave svoje zastúpenie? Ako viesť dialóg s Putinovým Ruskom? A je pre Slovensko ešte dôležitá V4? V odporúčaniach pre budúcu vládu odpovedajú experti zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Lajčák po takmer dekáde končí. Kam doviedol rezort diplomacie a čo čaká jeho nástupcu? Branislav Bibel/SITA 5. februára 2020 Bratislava, Slovensko: Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák po skončení rokovania 194. schôdze vlády SR.

po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym a po vypuknutí vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 začalo Slovensko strácať svoj zahraničnopolitický konsenzus.

Posledné štyri roky, keď vládla koalícia Smeru-SD, SNS a Mostu-Híd, bolo spochybňovanie nášho členstva v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) viacerými politikmi, vrátane predstaviteľov koalície, ešte viditeľnejšie. Vytratil sa jednotný hlas v zahraničnopolitických otázkach. Slovensko začalo vo svete blúdiť a stalo sa zraniteľnejším.

29. februára nás čakajú zlomové parlamentné voľby. Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) pripomína, že nové impulzy na obnovenie strateného konsenzu potrebuje aj naša európska politika a diplomacia.

Miroslav Lajčák už oznámil, že po odchode z funkcie ministra zahraničných vecí SR sa chce vrátiť k diplomacii. Pôvodne sa špekulovalo, že bude mediátorom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom. Podľa novších informácií agentúry AFP by sa však mohol stať novým osobitným vyslancom OSN pre Západnú Saharu. Lajčák chce svoje rozhodnutie oznámiť v najbližších týždňoch.

Experti z najstaršieho slovenského zahraničnopolitického think-tanku pred voľbami zhrnuli témy, ktoré považujú za dôležité, a navrhli riešenia v šiestich hlavných oblastiach. Ich odporúčania vám prinášame spolu s komentármi analytikov.

20. január 2020 Brusel, Belgicko: Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák počas zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci (FAC).MZV/SITA20. január 2020 Brusel, Belgicko: Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák počas zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci (FAC).

európska únia

Aj keď je Slovensko ako členský štát eurozóny najviac integrovanou krajinou z regiónu strednej Európy, málo prichádza s vlastnými riešeniami a nedostatočne sa zapája do tvorby európskych zákonov. EÚ príjme ročne približne tisíc legislatívnych aktov, ktoré ovplyvňujú život bežných ľudí.

„Nevyužívame svoj potenciál a väčšinou len preberáme agendu. Sme viac v pozícii konzumenta európskych politík než ich spolutvorcom. EÚ je medzi Slovákmi stále považovaná za cudzieho, vzdialeného hráča a nie za domáceho aktéra. Toto treba zmeniť,“ vysvetľuje analytik a riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.

V druhom polroku 2016 Slovensko predsedalo v Rade EÚ a vtedy sa o európskych zákonoch a politikách diskutovalo viac. Podobne aj vlani, počas kampane pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

„Lenže potom sa diskusia o EÚ opäť akoby zatvorila. Nikam sme sa neposunuli,“ hovorí výskumný pracovník SFPA a šéfredaktor portálu Zahraničná politika Juraj Hajko. Dodáva, že Slovensku chýbajú jasné stanoviská k dôležitým európskym témam. „Vieme len, že chceme peniaze a odmietame kvóty. Ale nemáme postoj k otázke ďalšej integrácie či k harmonizácii daní,“ pripomína Hajko.

Podľa analytikov treba smerovanie Slovenska v EÚ jasnejšie vysvetľovať občanom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite