Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mestá nestíhajú stavať nájomné byty, ale Boris Kollár sľubuje vzdušné zámky

.martin Vančo .slovensko

Kollárov plán, aby štát staval 25-tis. nájomných bytov ročne, je nereálny. Čo by mohlo pomôcť zlej situácii s nájomným bývaním? A prečo sa na Slovensku viac oplatí vziať si hypotéku ako bývať v podnájme?

Mestá nestíhajú stavať nájomné byty, ale Boris Kollár sľubuje vzdušné zámky Boris Németh

ak ste skončili vysokú školu v Bratislave a hľadáte si bývanie, máte dve možnosti. Buď sa zaviažete hypotékou na 30 rokov a kúpite si nejaký pravdepodobne menší byt v odľahlej časti mesta, alebo sa poskladáte s kamarátmi na podnájom. Väčšina ľudí si podľa štatistík vyberie tretiu možnosť – ostane žiť s rodičmi. 

Slovensku chýba v porovnaní s priemerom EÚ až 400-tis. bytov. 

Výnimoční sme však aj v niečom inom. Pri pohľade na čísla sa Slováci zdajú byť až posadnutí vlastníctvom. Drvivá väčšina bytov u nás je totiž obývaná ich vlastníkmi (viac ako 90%). Výrazne zaostávame v podiele nájomného bývania (8,7 % SR vs 30,7 % EÚ), ako aj regulovaného nájomného bývania (1,2 % SR vs 8,7 % v EÚ). 

Práve regulované nájomné bývanie je jednou z najvážnejších výziev pre budúcu vládu. Regulovaným nájomným myslíme také nájomné byty, ktoré svojim obyvateľom ponúka mesto alebo obec za zvýhodnenú cenu. 

Čaro tejto témy objavila v predvolebnej kampani zatiaľ len Sme rodina Borisa Kollára, ktorá si z nej dokonca urobila svoju nosnú tému. V reklame svojim voličom ponúka 25-tis. nájomných bytov ročne a nájomné 200 eur za 2-izbový byt. 

.týždeň sa snažil zistiť, prečo je na Slovensku tak málo nájomných bytov a či je Kollárov návrh reálny. 

prečo máme málo nájomných bytov

Vysoký podiel bývania vo vlastnom v porovnaní s bývaním v podnájme nie je len slovenské špecifikum. Je to typické pre celú východnú Európu, v ktorej sa v rámci ekonomickej transformácie po páde železnej opony opakovali tie isté privatizačné vzorce.

Podiel nájomného bývania a regulovaného nájomného bývania na všetkých typoch bývania.týždeň, dáta EurostatPodiel nájomného bývania a regulovaného nájomného bývania na všetkých typoch bývania

Podiel ľudí v Európe, ktorí žijú v podnájme

.týždeň, dáta EurostatPodiel ľudí v Európe, ktorí žijú v podnájme

Na Slovensku sa odohrala rozsiahla privatizácia bytového fondu v 90. rokoch. Štát odovzdal byty mestám a obciam, ktoré ich následne previedli na nájomníkov, ak o to požiadali. Celá jedná generácia občanov sa tak dostala za lacné peniaze k vlastníctvu bytov, ktorých hodnota odvtedy niekoľkonásobne stúpla. 

Štát a obce sa síce oslobodili od ich údržby, ale zároveň tým prišli aj o takmer celý svoj bytový fond a stratili možnosť účinne realizovať bytovú politiku pre ďalšie generácie.

K ďalšiemu poklesu podielu bytov s regulovaným nájmom došlo následkom reštitúcií. Nájomníci reštituovaných bytov si nemohli tieto byty odkúpiť a obce im museli hľadať náhradné bývanie. Napríklad v Bratislave sa podľa správy NKÚ nepostavil v rokoch 2015 až 2018 ani jeden nájomný byt. Všetky prostriedky išli do výstavby náhradných bytov pre nájomcov z reštituovaných domov. 

To nie je všetko. Existujúce bytové domy sú značne zastaralé. Tri štvrtiny existujúcich bytov postavili ešte pred rokom 1989, pričom v dobe ich výstavby sa neuvažovalo o takej dlhej životnosti. Výsledkom je, že masová panelová výstavba dnes trpí veľkými nedostatkami a žiada si masívne investície do obnovy. 

Približne 60 % financií v rámci štátnej bytovej politiky preto v súčasnosti smeruje do obnovy na úkor výstavby nových nájomných bytov. Strategické dokumenty štátnej bytovej politiky hovoria o potrebe ďalších investícií. 

Aj Inštitút finančnej politiky varuje, že onedlho bude potrebné vykonať ďalšie kolo obnovy už obnovených bytových domov. Dôvodom sú zvyšujúce sa energetické nároky budov, ale aj adaptácia na klimatickú zmenu. 

podpora mobility

Je už kultúrnou dispozíciou Slovenska, že ľudia primárne uprednostňujú súkromné vlastníctvo nehnuteľnosti pred nájmom. Podpora nájomného bývania však prináša viaceré spoločenské benefity.

Vyspelé európske mestá už celé desaťročia systematicky vylepšujú svoju bytovú politiku a investujú nemalé financie do výstavby nájomných bytov. Napríklad susedná Viedeň vlastní až štvrtinu všetkých bytov v meste (pre porovnanie Bratislava len 1 %) a práve finančne dostupné bývanie je jeden z dôvodov, prečo sa pravidelne umiestňuje na čele rebríčkov najlepších miest pre život.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite