po Nežnej revolúcií sa dlho diskutovalo o tom, aký volebný model bude pre Slovensko vhodný. Napokon sa ujal pomerný volebný systém s viacerými obvodmi. Mal tradíciu v medzivojnovej republike a považoval sa za najoptimálnejší pre mladé transformujúce sa demokracie.
Platilo to však len do Mečiarovej novely v roku 1998, po ktorej vznikol jeden volebný obvod. Tento systém sa zachoval až dodnes, ale opakovane sa ozývajú hlasy na jeho zmenu. Kritici poukazujú najmä na slabé zastúpenie regiónov v parlamente či silnú pozíciu vedenia strán.
Aj tieto voľby prieniesli nové iniciatívy na zmenu volebného systému. KDH hovorí o zavedení ôsmich volebných obvodoch, PS/Spolu chce druhú komoru parlamentu, do ktorej by sme si volili senátorov v 40tich jednomandátových obvodoch.
S azda najkomplexnejším návrhom prichádza strana Za ľudí, ktorá chce návrat k modelu zo začiatku 90. rokov, teda k štyrom volebným obvodom – pre východné, západné a stredné Slovensko a pre Bratislavu.
Návrh popisuje aj ďalšie charakteristiky tohto systému. Kiskovci počítajú so zachovaním 5 % kvóra pre vstup do parlamentu. Zároveň však hovoria o povinnosti „navrhnúť kandidátov z prirodzených či historických regiónov Slovenska“. To znamená, že napríklad na kandidátnej listine vo volebnom obvode Východné Slovensko by musela mať strana aj určitý minimálny predpísaný počet kandidátov zo Spiša, Šariša, Zemplína či Vysokých Tatier.
Program strany to zdôvodňuje pocitom akejsi „zastupiteľskej opustenosti“, ktorý vyplýva z fyzickej vzdialenosti Bratislavy a nevyváženého zastúpenia ľudí žijúcich v regiónoch.
Politickému geografovi Martinovi Plešivčákovi sa návrh páči. „Princíp decentralizácie moci najvyšších štruktúr politických strán je určite správny,“ hovorí a upozorňuje na to, že voľby sa zvyknú dodnes interpretovať ako súboj Bratislavy so zvyškom Slovenska, čo nepovažuje za správne.
hlas s väčšou hodnotou
Plešivčák si myslí, že by do bratislavského volebného obvodu mali patriť aj okolité okresy (Pezinok, Senec, Malacky), nakoľko medzi nimi a Bratislavou existujú prirodzené väzby.
Pozitívne hodnotí aj povinnosť mať na kandidátke proporčne zastúpených kandidátov z prirodzených regiónov, ale varuje, že by to mohlo ísť na úkor kvality kandidátov.
„Niektoré politické strany, najmä tie menšie a mladšie, s nedostatočne vyvinutou straníckou štruktúrou, nemusia mať dostatočný počet kvalitných kandidátov pre jednotlivé funkčné regióny,“ hovorí Plešivčák, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.