pred štyrmi rokmi bola téma životného prostredia v programoch politických strán len povinnou jazdou o ochrane lesov či protipovodňových opatreniach. Niektoré strany ju dokonca vôbec neriešili.
Od posledných volieb sa však svet zmenil. Gréta, protesty, výzvy vedcov, tvrdé dáta o otepľovaní a, žiaľ, aj prírodné katastrofy spôsobili, že ľudia sa o životné prostredie zaujímajú viac ako kedykoľvek v minulosti. Téma sa dostala do médií a prirodzene aj do pozornosti politikov.
A odzrkadľuje sa to aj v náladách voličov. Napríklad do Európskeho parlamentu sa dokázali u nás prekrúžkovať dvaja environmentálni aktivisti.
Politici cítia, že životné prostredie a klimatickú zmenu nemôžu viac ignorovať. A je to vidieť aj vo volebných programoch strán. Časti o životnom prostredí sú oveľa prepracovanejšie a ambicióznejšie ako v minulosti. Ak by budúcu vládu zostavili súčasné opozičné strany, môžeme očakávať, že rezort životného prostredia nebude len do počtu.
„Úplné ukončenie spaľovania uhlia na výrobu elektriny je v slovenskom kontexte reálne v horizonte niekoľkých rokov.“
Keď sme sa pýtali strán na postoje k zásadným otázkam životného prostredia, vo väčšine svojich odpovedí uvádzali túto oblasť ako svoju prioritu.
boj proti klimatickým zmenám
Všetkých šesť opozičných strán, ktoré sme oslovili, súhlasí so záväzkom Slovenska prejsť na bezhuhlíkovú ekonomiku do roku 2050. Toto je podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) základnou podmienkou toho, aby priemerná teplota nevzrástla o viac ako kritický 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.
PS/Spolu, SaS a OĽaNO za istých okolností pripúšťajú aj posunutie tohto termínu. „Skorší termín dosiahnutia neutrality podporíme v prípade, že zásadným spôsobom neohrozí stabilitu krajiny,“ tvrdia napríklad Trubanovci.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.