Slovensko sa môže stať európskym unikátom. Najdlhšie moratórium v Európe majú okrem nás Taliansko (14 dní) a Čierna Hora (15 dní). Väčšina štátov má moratórium len niekoľko dní, prípadne žiadne. K 50 dňom sa nikto ani nepribližuje.
Na naše bizarné prvenstvo narážal aj premiér Pellegrini v prvej reakcii po hlasovaní. „Ja sa budem vždy tešiť, keď Slovensko bude patriť k top krajinám, ale určite v iných oblastiach, akou je táto,“ povedal.
Proti moratóriu sa ozvali aj viaceré renomované inštitúcie, ako Sociologický ústav SAV alebo Slovenská asociácia výskumných agentúr. Prekáža im obmedzovanie práva na informácie a obávajú sa šírenia fake news. Trochu ťažšie je odhadnúť, či môže neexistencia politických prieskumov nejako ovplyvniť výsledky parlamentných volieb.
„50-dňové moratórium môže pomôcť stranám, ktorým klesajú preferencie, čiže vládnym stranám, ale aj niektorým opozičným stranám.“
Existujúce štúdie naznačujú, že vplyv publikovaných prieskumov preferencií na voličské správanie nie je v skutočnosti veľký. „Veľká časť voličov prieskumy vôbec nesleduje a ďalšia veľká časť ich nepokladá za dôveryhodné,“ vysvetľuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Podľa neho existujú dva typy možných vplyvov. Tzv. stádový efekt, ktorý predpokladá, že sa voliči budú pridávať na stranu predpokladaného víťaza. Tým sa dá vysvetliť napríklad vysoký nárast preferencií Zuzany Čaputovej tesne pred prezidentskými voľbami. Proti nemu však pôsobí tzv. „underdog effect“, podľa ktorého ľudia volia proti predpokladanému víťazovi volieb, len aby ho trochu oslabili.
Druhý možný vplyv vychádza z predpokladu, že volič je racionálny a volí tak, aby jeho hlas neprepadol. Proti nemu však pôsobí mobilizačný efekt a volič môže voliť stranu preto, lebo ju chce zachrániť. Klobucký hovorí, že pri oboch možných vplyvoch tak pôsobia protichodné efekty, ktoré sa môžu vzájomne vynulovať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.