byť tvrdošijne smerácky politik znamená tvrdošijne si zakrývať oči pred tým, čo sa stáva čoraz viditeľnejším. Chcieť však byť tvrdošijne smerácky politik aj vtedy, keď s tým má problém sama strana, pretože prítomnosť danej osoby poškodzuje stranu a jej renomé, je ako držať sa už hoci aj suchej slamky. Lebo zvyšok je len potupná potopa.
po rebríku pekne nahor
Právnik Martin Glváč začínal tým, čo vyštudoval: právnickými službami pre jeden štátny podnik a neskôr pre dnes už neexistujúcu spoločnosť s elektronikou pre domácnosť. Neskôr sa dostal k manažérskym postom v ďalších firmách, no už od roku 2001 sa venoval advokácii. To mu zrejme prinieslo kontakty, ktoré z neho spravili najprv riaditeľa úradu Bratislavského samosprávneho kraja, ktorému v tom čase šéfoval Vladimír Bajan. Bol to práve on, kto si ho za šéfa svojho úradu vybral.
„Netrvalo dlho a v roku 2010 sa dostal ako poslanec za Smer aj do parlamentu a zanedlho na to v roku 2012 bol z neho minister obrany.“
Keď nezávislý kandidát Bajan kandidoval na svoj post opäť v roku 2009 s výraznou podporou Smeru, HZDS, HZD a Strany zelených, bol Glváč jeho veľký obhajca. No po prehratých voľbách, v ktorých zvíťazil Pavol Frešo, sa zmohol len na jednoduché konštatovanie, že Bajan bol nedostatočne stotožnený so stranou (samozrejme, mal na mysli Smer).
Glváč, dostatočne stotožnený so stranou Smer, pochopil, že v regionálnej politike skončil, no keďže v tom čase bol už dobre situovaný aj vo vysokej politike, ako štátny tajomník na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, existenčný strach mu nijako nehrozil. Netrvalo dlho a v roku 2010 sa dostal ako poslanec za Smer aj do parlamentu a zanedlho na to v roku 2012 bol z neho minister obrany.
Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.
Inými slovami, Martin Glváč vystupoval po politickom rebríku takmer ako podľa učebnice. Od roku 2016 mu prischla podpredsednícka stolička v Národnej rade, no tu sa takisto naplnil jeho politický kariérny vrchol a vlastnými omylmi si pod sebou podpílil konár, ktorý sa dodnes celkom nezlomil iba preto, lebo sa ho Glváč snaží držať pokope, kým sa to len dá.
a bác
Glváč patrí medzi tých politikov, ktorí si nedali pozor na komunikáciu s Marianom Kočnerom a v tom prípade aj s Ladislavom Bašternákom a Alenou Zsuzsovou, hodnou podľa neho opatery a rozmaznávania. Muselo sa mu ťažko pregĺgať tú obrovskú hrču v krku, keď sa prevalili médiami prepisy jeho komunikácie so Zsuzsovou a keď mu nik nepovedal inak ako Maznák (postavička zlomyseľného ružového medveďa z Toy Story).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.