mafiánmi boli postupne výpalníci deväťdesiatych rokov, „statoční podnikatelia mečiarovci“, Luptákovi privatizérski lumpenproletári a Slotovi národní paraziti, aj tí, ktorých sme počuli na nahrávke s hlasom „podobným Ficovi“. Len Gabo „bral veci alternatívne“.
Boli aj vraždy, ohavné vraždy Róberta Remiáša, Daniela Tupého, Ernesta Valka, obludná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzitým bol aj únos syna prezidenta, zbitá Hedviga Malinová, vietnamský občan unesený v slovenskom lietadle. A vzájomné vraždy samotných mafiánov.
Aj toto sú dejiny ponovembrového Slovenska. Jedno majú spoločné. Ani v jednej z veľkých káuz, v ktorých „skutok sa stal“, neboli vinníci potrestaní. Preto, že sieť mafiánov a politikov, policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov bola nepriepustná.
„Poznáme kauzy kupovania hlasov a tušíme, kto koho kupoval.“
Kočner, Bödör ani Baštrnák nie sú nové firmy. Najneskôr od sporu o Markízu v roku 1998 a prípadu Hedvigy Malinovej vedel každý, koho to zaujímalo, kto je Marián Kočner. Nikto si nemohol pri posiedkach myslieť, že mu Kočner dodáva informácie zadarmo. Napokon, vždy pritom informácie získaval najmä Kočner.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.