zavše by som potreboval, aby mi toto presvedčenie pomohol posilniť.
Môj kolega Miro Beblavý na túto tému nedávno správne napísal: „Súťažíme medzi sebou, ale po voľbách musíme byť schopní sadnúť si za jeden stôl. Zobrať moc z rúk súčasnej väčšiny a vládnuť. Celé štyri roky“. Išiel by som ešte ďalej: Sulíkova konzistentnosť a niekedy až iritujúco účtovnícke myslenie sú dôležitou časťou ideovej mozaiky, ktorá môže posunúť Slovensko výrazne dopredu.
Tejto mojej viere však nepomáhajú hyperboly, ako tá minulotýždňová o Progresívnom Slovensku ako o rovnakom extréme „ako snaha [Le Penovej] o vystúpenie z EÚ“.
Ak bolo hlúpe niekdajšie prirovnanie Sulíka k „trápnučkému fašistovi,“ tak toto nezaostáva. Prečudesné je už samo obmedzenie kritiky extrémistov na ich snahu o vystúpenie z Únie. Ide vraj o „červenú čiaru,“ ktorú Boris Kollár neprekročil a preto je on prijateľný partner. Lenže k odchodu z Únie sa dnes nehlásia ani Le Pen, ani Kotleba. Ide im vraj, podobne ako Sulíkovi, o reformu Únie, posilňujúcu národné štáty.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.