predovšetkým sa treba pozrieť na to, kto tu argumentuje slobodou výberu. Ministerka školstva Martina Lubyová, lojálna nominantka Slovenskej národnej strany, robí vo svojej funkcii jeden nešťastný a autoritársky krok za druhým. Stačí si spomenúť na jej postoj k Slovenskej akadémii vied. Alebo na škandalóznu situáciu v oblasti prideľovania eurofondov na vedecké projekty, o ktorej sme v .týždni opakovane písali.
„Kým s angličtinou sa s Rusmi dohodnete, s ruštinou mimo Ruska je to celkom inak.“
Nuž, a pre istotu si ešte pripomeňme, ako deštrukčne pôsobí konanie straníckeho šéfa ministerky, Andreja Danka, na vnímanie a povesť slovenského vysokého školstva. Práve Andrej Danko je živým príkladom toho, ako niekto dokáže svojvôľu, nepoctivosť a neochotu podriadiť sa pravidlám vyhlasovať za slobodu interpretácie (stačí sa pozrieť na Dankove výroky o plagiátorstve a citáciách).
pravidlá meniť možno, realitu nie
Ministerka Lubyová, zjavne verná Dankova žiačka, teraz tvrdí, že zrušenie povinnosti mať angličtinu ako prvý cudzí jazyk na základných školách je krokom k slobode. Podľa Lubyovej bude žiak slobodnejší, ak si bude môcť ako prvý jazyk vybrať hoci španielčinu, francúzštinu, nemčinu či ruštinu. Veď potom, na druhom stupni, dodáva jedným dychom ministerka, si ten, kto si angličtinu ako prvý jazyk nevybral, bude ju mať povinne ako druhý jazyk. Toto má byť podľa nej dôkaz, že angličtinu zo škôl nikto nevytláča. Nie je to nijaký dôkaz, samozrejme – počet žiakov, ktorí sa budú na základnej škole učiť po anglicky, pravdepodobne klesne. No poďme ešte k tej slobode.
Práve sloboda výberu, ktorou sa ministerka toľko oháňa, bude totiž veľmi otázna. Prečo? Lebo realita na základných školách je taká, aká je. A hoci ministerka školstva môže obrazne „kývnuť prstom“ a zmeniť tak pravidlo o povinnom cudzom jazyku, túto realitu jej pokyn nezmení. Aspoň v dohľadnom čase a bez ďalších významnejších zmien určite nie.
Niečo o tejto realite musí tušiť aj sama ministerka, pretože ako ďalší argument zrušenia povinnej angličtiny uvádza, že je na školách nedostatočný počet angličtinárov. Mimochodom, toto je pravda. Angličtinárov je skutočne málo, nehovoriac už o tom, ako zúfalo nízky je počet schopných angličtinárov, ktorí jazyk perfektne ovládajú a zároveň ho dokážu prístupnou a pútavou formou učiť. No hoci angličtinári sú medzi pedagógmi na základnom stupni nedostatkoví, nijako z toho nevyplýva, že je tam dosť kvalifikovaných učiteľov iných cudzích jazykov. Ba práve naopak.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.