Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zabudnime na 52 % pre Čaputovú, odkazuje politický marketér (veľké zhodnotenie kampane)

.tomáš Hajdušek .slovensko

Ako to, že je Čaputová favoritkou? Odkiaľ nabral svoje percentá Štefan Harabin? Expert zo sveta politického marketingu sa pre náš časopis pozrel na kampane prezidentských kandidátov.

úvodom je potrebné povedať, že prezidentská kampaň v roku 2019 je v porovnaní s rokom 2014 omnoho nudnejšia a chýba jej obsah. Chýba akoby hlavná myšlienka celej kampane a témy volieb fluktuujú a vyčerpávajú sa enormnou rýchlosťou. Riadna kampaň začala len prednedávnom, jej omeškanie spôsobilo lavírovanie súčasného prezidenta Andreja Kisku nad opätovnou kandidatúrou. Spätne by sme sa mohli zamýšľať nad tým, aký vplyv mala nerozhodnosť A. Kisku na dnešné čísla demokratických kandidátov. Špeciálne Robert Mistrík by si načasoval svoju kampaň  inak, ak by mal viac času a priestoru. Aj politické strany by skorším rozhodnutím prezidenta Kisku získali väčší priestor na nájdenie vhodného kandidáta.  

Neskôr sa predmetom volieb stali výzvy na  vzdávanie sa jedného kandidáta v prospech druhého. Ďalšou témou, ktorá sa objavila  bolo vymenovanie alebo nevymenovanie predsedu Smeru Róberta Fica za sudcu Ústavného súdu. V predchádzajúcich voľbách bola téma jasná, ovládnutie celej republiky stranou Smer - SD. Pred piatimi rokmi bol cieľ jasný, zabrániť Róbertovi Ficovi, aby sa stal prezidentom SR. Podobný zámer, nájsť vyhraniteľný prvok, nebol tieto voľby možný, pretože máme príliš veľa polarizujúcich kandidátov či už sa jedná o Štefana Harabina, Mariána Kotlebu alebo strach z prílišnej lojality Maroša Šefčoviča voči Smeru. 

Nudnosť samotnej kampane je spôsobená aj osobnosťou jednotlivých kandidátov. Tí akoby si  už našli svoje publikum, boja sa prejaviť, a preto nie sú ochotní riskovať za účelom získania voličov svojich protikandidátov. Samotná kampaň nie je okorenená výraznými útokmi alebo antikampaňou, podobne ako tomu bolo počas súboja Fico versus Kiska. Zuzana Čaputová postavila svoju kampaň na slušnosti a akýkoľvek útok z jej strany by ju len oslabil v očiach jej voličov. Prvým, kto sa pokúsil o konfrontáciu bol Robert Mistrík, ktorý v televíznej debate obvinil Zuzanu Čaputovú z útokov na jeho osobu. Mistríkovi sa tento krok vypomstil, pretože popri nekonfliktnej Čaputovej pôsobil práve on agresívnejšie. František Mikloško mal ambíciu byť tým pravým kandidátom pre konzervatívnych voličov. Tu sa naplno prejavilo, že Mikloško je síce osobnosťou s bohatou politickou minulosťou, ale už mu jednoducho chýba drive a nevie si nájsť cestu ku konzervatívnejšiemu spektru voličov. V konzervatívnejšej časti elektorátu ho predbehli Harabin s Kotlebom a dobré čísla vykazuje aj Maroš Šefčovič.   Ďalším, kto sa pokúsil o priamy útok, bol Štefan Harabin. Ten pochopil, že cesta do paláca vedie cez druhé kolo a tam sa môže dostať jedine cez Šefčoviča. Preto v súčasnosti útočí na nášho eurokomisára a vyčíta mu všetko od imigrácie cez stratu suverenity Slovenska v prospech Európskej únie. Harabin sa taktiež pokúsil spochybniť Šefčovičov titul JuDr.. Toto bol pravdepodobne krok vedľa, keďže vieme ako vlažne voliči, ktorých Harabin plánoval osloviť, prijali v minulosti správy o pofidérnom titule predsedu NR SR Andreja Danka. Hlavne antisystémoví kandidáti budú mať čoraz väčší problém osloviť ďalších voličov. Ľudia sú už zvyknutí, že robia útočnú a agresívnu kampaň a tým pádom už nijako neprekvapia, respektíve nevedia vzbudiť takú emóciu. Veľmi zaujímavým aspektom je kvalita jednotlivých kampaní. Ak ju napríklad porovnáme s minuloročnou kampaňou na primátora Bratislavy, môžeme hovoriť o značnom úpadku kvality. 

šefčovič nemá tému

V prípade Maroša Šefčoviča, ide jeho volebný tím na istotu  a snažia sa robiť osvedčené kroky, ktoré poznáme z kampaní Smeru. Napriek tomu tam neskutočne kričí, že to nemajú pripravené.  

Braňo Bibel/SITA

Logo bolo naozaj narýchlo, hlavné video, ktoré Maroš Šefčovič má, je ako okopírované od prezidentského, ktoré mal pred 5 rokmi Róbert Fico. Je v ňom použitá podobná hudba, vo videu sa objavila aj busta Štefánika a slovenským znakom taktiež nešetrili. Nepripravenosť dokazujú aj chyby v statusoch, ktoré museli viackrát opravovať. Aj samotnej tonalite kampane akoby chýbal jasný cieľ. 

Nekoncepčne pridávajú príspevky, otvárajú nové témy a aj osobnosti akoby boli vybavené na poslednú chvíľu. Nepripravenosť kampane sa naplno prejavila pri videu s Matejom Tóthom, kedy náš olympionik negoval svoju podporu Šefčovičovi a snažil sa médiám nahovoriť akoby sa so Šefčovičom náhodne stretol na Kuchajde pred zapnutými kamerami. Vrcholom celej kauzy bolo vymazanie videa a retuš lóg sponzorov Mateja Tótha, vysvetlené pridaním kvalitnejšej verzie videa. HD kvalita asi spôsobuje isté rozostrenie obrazu. Kardinálnym problémom je, že sa im nepodarilo určiť si tému kampane, pretože ak by to bolo na vedení Smeru, tak by ho najradšej navliekli do antiestablishment trička (imigranti, Soros a podobne), tomu sa ale zatiaľ Šefčovič bráni, lebo si necháva zadné dvierka. 

„Opäť sa ale ukazuje, že v Smere akoby stratili kontakt s realitou.“

Samozrejme s blížiacim sa prvým kolom bude aj on nervóznejší a bude musieť byť aktívnejší. Čo vidíme hlavne na tom, že sa všemožne snaží útočiť na kandidátku Čaputovú, čo mu zatiaľ nevychádza. Ale tu je to opäť o tom, že oni nepochopili, že antikampaň a konfrontácia nestačí. Tu vidím jasnú paralelu s voľbami 2014. Niekoľko násobný premiér a macho obecný sa vtedy navážal do dobrého anjela z Popradu. Fico boxoval so scientológiou a úžerou a Kiska nastavil druhé líco a bolo vymaľované. Čiže chybu vidím v tom, že ak to na ňu skúsia útokom, vráti sa im to späť. Jednak preto, že Zuzana Čaputová sa už teraz štylizuje do role aktivistky bojujúcej s vládnou mocou a prípadným útokom by jej len nahrali. Paradoxne to, pri čom sa najviac pochybovalo a to, či môže žena uspieť v druhom kole sa zrazu môže stať jej výhodou. Práve jej pozícia ženy, matky môže byť pre voličov vnímaná citlivo a prípadne ataky jej súperov môžu vo voličoch vzbudzovať súcit. 

Opäť sa ale ukazuje, že v Smere akoby stratili kontakt s realitou. Jednak si očividne neuvedomujú, že ich súperom v prvom kole je Štefan Harabin a taktiež čo je ešte smutnejšie, očividne sa kampaňovo zasekli v nejakej slučke. Z kampaňového hľadiska opäť nevymysleli nič nové. MDŽ, spojenie sa na poslednú chvíľu s cirkvou a hranie to na skúsenosť. Naozaj ak si porovnáme kampane Smeru, dlhodobo vidno, že v tomto segmente stagnujú. Samozrejme Smer mal svojho času vysoké čísla a zatiaľ to stačí, ale z dlhodobého hľadiska je to pre nich neudržateľné. Aj oni si musia uvedomiť, že to, čo platilo na voličov pred 2 až 3 rokmi už dnes jednoducho neplatí. 

To, čo som od nich čakal je, že prídu s nejakou silnou témou. Niečím čo budú neustále opakovať a vtláčať tak ľuďom do mysle. To sa bohužiaľ pre nich zatiaľ nestalo. Ono to iste súvisí aj s tým, že Smer postavil zase raz kandidáta príliš neskoro a aj na ňom vidno, že sa musel najprv rozbehnúť. Osobne som čakal nejakú veľkú mocenskú tému, kedy sa kandidát Smeru bude štylizovať do role veľkého lídra, ktorý tu bude riešiť problémy a nastolí poriadok. Dodnes si pamätáme ako Róbert Fico pred piatimi rokmi blúznil o posilnení kompetencii prezidenta. S niečím podobným zatiaľ Šefčovič nevyrukoval, aj keď už dnes môžeme vidieť, že kampaňové triky Smeru mu nie sú cudzie. 

„Smer má silné regióny a patrične to aj využíva.“

Ak by som mal dať nejaké výsledné hodnotenie kampane Maroša Šefčoviča tak poviem, že robí smerácky štandard. Videá nie sú vyslovene zlé, na sociálnych sieťach sa snaží, hrá to klasicky na skúsenosť v politike a kompetenciu. Takisto sa zatiaľ snaží profilovať do role pohoďáka a sympaťáka. Taká ľudskejšia tvár Smeru. Čo by som ešte vypichol je, že je výrazne konzervatívny - národný prvok tanečky so žienkami v krojoch, obedíky na salašoch a vysmážanie rezňov. Práve video s rezňami bude medzi verejnosťou ešte veľa rokov rezonovať. Na jeho elektorát však tieto jeho ľahšie formy kampane stačia a sú s nimi spokojní. Ak by som mal oceniť jednu vec a vypichnúť ju ako top, tak je to to, že naozaj navštevuje regióny. Smer má silné regióny a patrične to aj využíva. Šefčovičovi  treba zložiť hold, že sa nesnaží robiť kampaň z Bratislavy. Vec na ktorej musí zapracovať je, že si musí nájsť silnú tému a nájsť spôsob ako sa na jednej strane dištancovať od Smeru, ale nestratiť priazeň jeho voličov. 

harabinov start-up? Len aby sme sa nedosmiali

Kampaň Štefana Harabina by som nazval ako niečo medzi samorastom a detským projektom. Nielen z jeho kampane, ale aj z vyjadrení je jasné, že ak povie, že mu kampaň robí polovica rodiny, tak je na tom niečo pravdy. Viem si živo predstaviť, že si Harabinovci v nedeľu poobede v trojizbáku v Dúbravke sadnú k stolu a plánujú kampaň. Keď sa ale dosmejeme, tak si uvedomme jednu vec. On našiel svoj elektorát, presne vie, kto sú jeho voliči a čím ich osloviť, a to aj robí. 

Napriek tomu, že nám marketérom a kaviarenským povaľačom sa môže zdať jeho kampaň vtipná (autobus Harabiňák, video s novoročným príhovorom na štýl Gustáva Husáka), tak jeho voliči to vulgárne povedané žerú. Im je jedno, že logo je spravené na kolene, je im jedno, že volebný autobus akoby sem pricestoval z 1997 (mimochodom autobus tu mali aj Piráti a v 90tych rokoch brázdil Česko autobus menom Zemák, ktorý ČSSD na čele so Zemanom robil kampaň, takže žiadna novinka, ale osvedčená vec). Oni hlavne počúvajú to, čo hovorí Harabin a on hovorí jasne a hlasne. A toto je to, čo jeho elektorát, chce. Lídra, ktorý hovorí to, čo chcú počuť a lídra, ktorý hovorí zrozumiteľne. 

A teraz k tomu problému. Aj okruh voličov, na ktorých vsadil Harabin je vyčerpateľný. Ak sa príliš jasne vymedzíte, tak na začiatku vám síce preferencie porastú raketovo, ale potom to pôjde veľmi pomaly, lebo už nemáte kam rásť a musíte otvárať nové témy. A tu môže byť kameň úrazu pre Harabina. Každopádne aj posledné dni ukázali, že šanca na druhé kolo pre Štefana Harabina tu je a jeho prípadný postup by bol skôr dôsledkom chýb Maroša Šefčoviča ako šikovnosťou Harabina

Jana Birošová/SITA

mikloškova labutia pieseň

Neviem ako toto nazvať, ale asi by som to nenazval kampaňou, skôr labuťou piesňou jedného vyslúžilého, aj keď váženého politika. Robí presne to, čo sme čakali, že bude robiť. Video mu nahrá Peter Zajac, V Palko a bude pár článkov v konzervatívnych médiách a to je všetko. Snaží sa komunikovať na FB, ale tam on voličov nenájde.  Jediná šanca na slušný výsledok viedla cez démonizáciu liberálnej kandidátky Zuzany Čaputovej. 

Pomyselnú konskú hlavu v podobe adopcií homosexuálmi a ohrozením tradičnej rodiny sa mu ale Čaputovej nepodarilo nasadiť, a tak opätovne tu máme kandidáta, pri ktorom vlastne ani nevieme prečo kandiduje. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, ale myslím, že tentoraz to na víťazstvo stačiť nebude. Jednoducho nemá šancu, lebo nevie voličov osloviť. Konzervatívna agenda je viac v područí Š. Harabina, M. Kotlebu, ako v rukách F. Mikloška. Ten predstavuje symbol slovenského konzervatívneho politika, ktorého si ľudia síce vážia a rešpektujú, ale napriek tomu mu už reálnu šancu nedávajú.  F. Mikloško je bezpochyby slušný človek, ale svojim postojom nahneval ľudí už v čase, keď mohol dať podporu Ivete Radičovej v roku 2009. 

Teraz je to to isté, ide si svoje a od začiatku tvrdošijne deklaruje, že do toho pôjde za každú cenu. Ono to súvisí bezpochyby s dogmatizmom a cieľom si na konci dňa odfajknúť, že konzervatívny volič mal koho voliť. A presne o to mu ide. Mohol byť hrdinom podobne ako Mistrík, ale on si vybral úlohu martýra, kedy mu liberáli budú až do smrti vyčítať, že sa nevzdal v prospech Čaputovej. Ak by sa ale vzdal, tak by mu to vyčítali pravdepodobne vyčítali konzervatívci. 

Branislav Bibel/SITA

čaputová ráno odvráti skládku a večer prečíta deťom rozprávku

Toto je kapitola sama o sebe. Pretože jej nárast a spôsob akým sa tak stalo je a bude fenoménom a ani najlepší marketér by ho nevedel replikovať. Ak by som mal niečo vyzdvihnúť na začiatku, tak je to tvrdá práca. Makali od začiatku a dôvod, že sú, kde sú je dôsledkom, že Robert Mistrík jej dal priestor vyrásť. Reálne Mistrík to mal vyhrať, mal najlepšie karty na začiatku hry, ale z nepochopiteľných dôvodov ich prepásol. 

Čaputovej tím bol neustále v teréne, točili videá a hlavne sa pripravovali na diskusie, pričom verili, že práve tam sa to zlomí. Faktor politických diskusií je ešte stále všemocný a vie situáciu zmeniť zo dňa na deň. V prezidentskom dueli z roku 1960 Kennedy verzus. Nixon 1. bol prvýkrát odvysielaný televízny súboj medzi kandidátmi. Do momentu tv súboja viedol Nixon, ktorý prostredníctvom rádia zanechal lepši dojem. Na televízii pôsobil lepšie Kennedy. Mladší, uhladenejší, sympatickejší vyhral nad roztržitým a upoteným Nixonom. Preto sa všeobecne vždy čaká na TV súboje, ktoré idú live a vedia voličov presvedčiť. Čaputová ich zvládla zatiaľ bravúrne, jednak pôsobila pokojne, zároveň hovorila obsažne a k veci. 

Neskutočným faktorom, ktorý je fenoménom u Čaputovej je jej autenticita. Proste jej veríte že to, čo hovorí si aj reálne myslí. Žiadne odrhovačky, žiadne úskoky, ale holá pravda. Veríte, že doobeda odvracia skládku, poobede vyhrá súd s týranou ženou a na večer uloží deti do postele a prečíta rozprávku. A ak si politik získa dôveru voliča, vyhral. To je viac ako ho presvedčiť. A práve preto vznikli vtipy o Čaputistoch, ktorí ju velebia, chránia a pod. Napriek tomu, že to pôsobí organizovane, jedná sa o reálnych ľudí, ktorí veria tomu, čo hovorí, a preto ju podporujú  a chránia na soc. sieťach. Je to podobné ako s Vallom. Málo ľudí vedelo, čo chce Vallo v programe dosiahnuť, ale malo pocit, že Vallo má plán, a preto vznikol jeho fenomén. 

Ľudovít Vaniher/SITA

A ten istý pocit dáva ľudom aj ona. Majú pocit, že vie čo robí a oni sa cítia, že ich hlas má tým pádom význam, lebo ho dávajú kompetentnej osobe. A teraz najväčší gól. Ostala sama sebou. Ja ako marketér by som jej radil, aby obrusovala svoje liberálne názory a zjemnila. Ona si ale išla svoje a jej sa podarilo obrúsiť hrany konzervatívcov a liberálov. Geniálny ťah, lebo sa stala akceptovateľnou pre oba tábory. Zároveň tak tému kultúrno etických vojen odkopla preč. Tým, že od začiatku hovorila konzistentne to isté, tak ľudia si povedali, že síce im nevonia čo hovorí, ale aspoň nekalkuluje. Samozrejme, pomohol jej Mistrík, za čo mu patrí hold, ale opakujem za jej úspechom je tvrdá práca. Čo sa týka problémov, musí sa zbaviť glorifikácie a nálepky spasiteľky, ktorá jej hrozí a ktorú jej prisudzujú jej voliči. Nesmie spadnúť do roviny len ja som správny kandidát, len ja mám patent na pravdu a to isté platí pre jej podporovateľov. 

autor je marketingový expert, je asistent poslankyne NR SR Viery Dubačovej (Spolu).

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite