v polovici februára sa končí funkčné obdobie deviatim sudcom Ústavného súdu. Parlament potrebuje zvoliť 18 mien, z ktorých si prezident vyberie polovicu. Ide o nesmierne prestížnu a najmä dôležitú funkciu s dvanásťročným trvaním. Poznáme už, kto sa o ňu uchádza. V štyridsiatke prihlásených kandidátov sú aj prijateľné osobnosti, ktorých odbornosť aj charakter úspešne prešli životnými skúškami. Medzi uchádzačmi však nájdeme aj ľudí, ktorých činy ich na sudcov Ústavného súdu jednoznačne diskvalifikujú. A v strede je niekoľko mien s menej jednoznačným profilom. Čie zvolenie by bolo dobrou správou a čie, naopak, tragédiou?
ideálni kandidáti
Mená kandidátov na ústavných sudcov sme konzultovali s niekoľkými informovanými zdrojmi z právnického prostredia. Z ich pohľadu vyplýva, že v štyridsiatke kandidátov je celkom dosť osobností, ktoré by na Ústavnom súde plnili svoje povinnosti vynikajúco.
Jednou z pozitívnych osobností, ktoré sú už teraz „hotovými ústavnými sudcami“ je podľa našej mienky Robert Šorl, predseda Okresného súdu v Prievidzi. Šorl má osemnásťročnú právnickú prax, je skúsený civilný sudca, fundovane publikuje a externe aj vyučuje. Naše zdroje ručia aj za jeho charakter. Motivačný list naznačuje, že za funkciou sa sudca Šorl „netrasie“, no rozhodol sa ponúknuť svoje skúsenosti v službe spoločnosti.
Pozitívnou postavu je aj sudkyňa Najvyššieho súdu a predsedníčka občianskoprávneho kolégia Soňa Mesiarkinová. V justícii je 35 rokov, u kolegov požíva rešpekt. Publikuje, prednáša. Pozná priamo aj fungovanie Ústavného súdu, keďže tam momentálne stážuje.
Ďalším dobrým kandidátom je Ján Šikuta, sudca Najvyššieho súdu. Výnimočnosť mu dodávajú aj jeho medzinárodné skúsenosti. Jedenásť rokov bol sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva a aj keď zo začiatku sa v tejto prestížnej funkcii musel zorientovať a veľa učiť, zvládol ju so cťou. Má bohatú publikačnú činnosť. Kandidatúru pokladá za „logické vyústenie svojej profesionálnej kariéry sudcu“.
MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE
Ján Štiavnický, súdny poradca Ústavného súdu, má výhodu v tom, že od roku 2004 túto inštitúciu pozná veľmi dobre. Svojou činnosťou si získal rešpekt. Jeho motivačný list je výnimočný, na troch stranách zaujímavo píše o svojom vnímaní zmyslu Ústavného súdu. „Ak mi budú pootvorené dvere k ochrane právneho štátu, prijmem toto poslanie zodpovedne, s vášňou a so znalosťou práce Ústavného súdu.“
Riaditeľku Centra právnej pomoci Evu Kováčechovú, s dlhoročnou skúsenosťou z občianskeho združenia Via Iuris, ctí zápal v boji za spravodlivosť či snaha o zvyšovanie dôveryhodnosti justície.
Dobrými kandidátmi môžu napokon byť aj Michal Matulník, Martina Jánošíková, Ivan Fiačan, Peter Molnár, Martin Vernarský, Marián Sluk a niekoľko ďalších mien. Je ale otázne, prečo sú všeobecne neznámi, keďže ústavný súd by mal byť výkladnou skriňou top osobností práva.
dilemy a výhrady
Jedným z ľudí, ktorí majú šancu stať sa sudcom Ústavného súdu, je Peter Kresák. Nemal by mať problém ani s politickou podporou v parlamente, ani so schválením zo strany prezidenta. Jeho morálny kredit však znižuje aktívne podieľanie sa na fungovaní súčasnej vládnej koalície. On osobne argumentuje, že k negatívnym javom tejto vlády sa stavia kriticky. My argumentujeme, že to vôbec nepočuť. Veriť mu teda v tvrdení, že po zvolení za ústavného sudcu by sa vedel od politických tlakov oslobodiť? Expertne je nespochybniteľný, jeho zvolenie by teda nebolo úplne zlou správou. Ale to je naozaj nízke kritérium.
Ešte kritickejšie sa dá pozerať na Radoslava Procházku. Asi nikto na Slovensku nemá dôvod spochybniť istú fundovanosť jeho právnych názorov. Z tohto uhla pohľadu je Procházka talent, presahujúci priemer našej krajiny. Problémom je charakter, ktorý sa naplno prejavil pri jeho politických snahách. I keď niektoré zdroje .týždňa Procházku neúnavne ospravedlňujú a vidia v ňom sudcu Ústavného súdu, ktorý by v tejto inštitúcii „upratal“, to, ako Procházka konal v politike, by po svojom zvolení mohol prenášať aj na kľúčovú súdnu inštitúciu. A najmä - keď nebol osobnostne dobrý pre európsky súd, prečo je dobrý pre náš?
Zaujímavým kandidátom je Ján Drgonec, ikonická postava slovenského práva, bývalý ústavný sudca, expert na pohľadanie. Problém je v jeho povahe. V posledných rokoch ho kritici označujú za nepredvídateľného, a tiež meniaceho právny názor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.