dvadsiate storočie upevnilo našu modernú mentalitu nedôvery v pozitívne zmeny. V roku 1918 sa skončila prvá svetová vojna. Vznikla Československá republika. Rok 1938 bol začiatkom jej konca. Po roku 1948 sme prestali byť pánmi našich životov a po veľkom zdvihu v roku 1968 nastal dvadsaťročný hlavybôľ.
V novembri 1989 mal osmičkový rok meškanie. Ale v novembri 1989 sme boli odhodlaní vziať svoje záležitosti do vlastných rúk. Odvtedy žijeme už dlhých tridsať rokov v akejsi sinusoíde. Tvorí ju čas mnohých tvárí. Po novembrovom vzmachu prišla mečiarovská opica. Najlepšie ju stelesňujú Vladimír Mečiar a Štefan Harabin, komunista z vlastnej vôle, vylamovač dverí, milovník telefonátov s narkobarónmi, Mečiarov minister spravodlivosti a podpredseda Ficovej vlády, dvojnásobný predseda Najvyššieho súdu, dnešný konšpirátor a nádejný kandidát na prezidenta republiky. Aj taká je jedna z kľúčových tvárí roka 2018.
Druhou tvárou roka 2018 je tá Ficova. Pred rokom 1989 mladý komunista, ktorý pri vstupe do komunistickej strany prisahal na boj s dubčekovskými revizionistami a na večné priateľstvo so Sovietskym zväzom. November 1989 si síce nevšimol, ale začal prisahať na Dubčeka a po roku 2006 sa stal trojnásobným predsedom vlády. Človek moci s neobvyklou schopnosťou vstať z popola. Muž, ktorého nevyhodil zo sedla stranícky puč ani opozícia, ale protesty mladých ľudí. No tak ako v roku 2010, aj teraz sa otrepal a pracuje na treťom nanebovstúpení. S Dankom a s Bugárom? S Kollárom? Kotlebom?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.