Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Slabý Smer a odpísaný Bugár. Ako sa Dankovi podarilo ovládnuť koalíciu

.matúš Baňovič .slovensko

Slovenská národná strana presadí, čo potrebuje, aj za cenu pádu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Ako sa Andrejovi Dankovi podarilo získať moc nad koaličnými partnermi?

Slabý Smer a odpísaný Bugár. Ako sa Dankovi podarilo ovládnuť koalíciu Branislav Bibel/SITA

andrejovi Dankovi sa odpálením Miroslava Lajčáka podaril husársky kúsok, s ktorým do istej miery nerátal ani Robert Fico, nieto ešte predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý tiež tému Globálneho rámca o migrácii podcenil. 

Slová o tom, ako bude Lajčáka presviedčať, aby si svoj krok rozmyslel, už nepresvedčia zrejme nikoho. Namieste sú teraz úvahy o tom, kto Lajčáka nahradí a kam sa tak posunie Slovensko v zahraničnej politike. Vráti sa Robert Fico? 

Možno. Súčasný premiér to jednoznačne nevylúčil, hovoril len o tom, že by tam mal byť profesionálny diplomat, ktorý sa pohyboval v zahraničnej politike. Fica ako ministra však priamo neodmietli ani radoví poslanci zo Smeru. „Je to skúsený politik, vo vrcholovej politike od roku 1992 a aj v zahraničí má dobrý kredit,“ povedal Marián Kéry, a tým naznačil, ako v Smere premýšľajú. 

„Andrej Danko a jeho SNS boli v úzadí, podporovali vládu Roberta Fica, a zároveň sa nebránili jej zásadnej rekonštrukcii.“

Lajčáka by mohol nahradiť ďalší skúsený diplomat Ján Kubiš. Ten už bol ministrom zahraničných vecí v prvej Ficovej vláde v roku 2006, a napriek tomu si vo svete stále drží istú reputáciu. Lajčák sa stal ministrom práve po tom, čo Kubiš z funkcie v roku 2009 odstúpil. Demisia Miroslava Lajčáka bola pre slovenskú verejnosť do istej miery prekvapením, no ak sa bližšie pozrieme na vzťahy vo vládnej koalícii, až také prekvapivé to nie je. 

Aby sme pochopili pozície troch vládnych strán, musíme sa opäť vrátiť k jari tohto roka, keď po obrovskom tlaku odstúpil minister vnútra Robert Kaliňák a aj jeho stranícky šéf Robert Fico. 

To, že sa tak udialo, bola do istej miery zásluha najmenšieho koaličného partnera, strany Most-Híd. Andrej Danko a jeho Slovenská národná strana boli v úzadí, podporovali vládu Roberta Fica, a zároveň sa nebránili jej zásadnej rekonštrukcii. Koniec koncov, bola to pre nich win-win situácia. Smer sa výrazne oslabil, jeho predseda si musel potupne sadnúť do poslaneckej lavice a Most napriek čiastočnému úspechu prišiel o dôveru verejnosti vinou svojich zmätočných vyhlásení, takisto aj odchodom výraznej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.

Fico, Danko a Bugár na tlačovej konferencii predsedov koaličných strán v marci 2018.Branislav Bibel/SITAFico, Danko a Bugár na tlačovej konferencii predsedov koaličných strán v marci 2018.

Slovenská národná strana prvý raz ukázala svoju nebezpečnú silu v koalícii v momente, keď sa rozhodovalo, či Slovensko po vzore iných krajín vyhostí ruských diplomatov pre kauzu Skripaľ. Miroslav Lajčák to napokon ani po obrovskom tlaku neurobil, čím dal najavo smerovanie slovenskej zahraničnej politiky v prípade, že raz nebude ministrom.

lajčákova amatérska chyba

Takáto východisková situácia nás privádza ku Globálnemu rámcu, alebo ako sa nesprávne označuje, paktu o migrácii OSN, pri ktorého tvorbe bol aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite