Peter Agent Tóth

ak by Peter Tóth verejne vyhlásil, že sledoval novinárov s cieľom získať na nich kompromitujúce materiály a tie potom odovzdať Mariánovi Kočnerovi, znamenalo by to, že Kočner takmer určite vraždu Jána Kuciaka neobjednal. Verejné vyhlásenia Petra Tótha majú totiž prakticky vždy dezinformačný charakter. Ak z nich chceme vytiahnuť nejakú skutočnú informáciu, treba sa sústrediť na to, komu dezinformácia škodí a komu, naopak, vyhovuje. Dezinformácia o sledovaní by zjavne škodila Kočnerovi. Komu by vyhovovala? Zrejme skutočnému objednávateľovi vraždy. 

Ak by teda vyhlásenie Petra Tótha bolo verejné, mali by sa vyšetrovatelia sústrediť najmä na to, kto teraz Tótha platí. Lenže to vyhlásenie verejné nebolo. Išlo o výpoveď na polícii zrejme v pozícii utajeného svedka a informácie o nej priniesol Denník N. Peter Tóth sa verejne vyjadril až k týmto informáciám. Napísal, že Denník N klame a že „Monika Tódová dlhodobo pôsobí v službách kultu osobnosti Daniela Lipšica, o čom existuje nespočetné množstvo dôkazov dostupných na internete“. Ak Peter Tóth, ktorý tak často klame, tvrdí, že klame Denník N, môžeme z toho pomerne bezpečne usudzovať, že Denník N hovorí pravdu. Takže to nakoniec pre toho Kočnera až tak dobre nevyzerá. 

Mimochodom, Tóthov text vypovedá veľa o jeho autorovi. Ten totiž neobviňuje Denník N len zo lži, ale aj „z používania slovníka a praktík žurnalizmu 50. rokov“. V článku, v ktorom označuje Daniela Lipšica za „mediálneho pasáka Moniky Tódovej“ a v ktorom úplne mimo kontextu pripomína Lipšicovu dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul chodec. To je slovník ktorých rokov? To sú praktiky akého žurnalizmu? Zaujímavý je pritom nielen Tóthov štýl, ale aj jeho logika. Lipšic je vraj zdrojom preto, lebo má ako obhajca rodiny Jána Kuciaka prístup do vyšetrovacieho spisu. Podľa Tótha sa však v tomto spise výpoveď s jeho menom a podpisom nenachádza. Ako sa Lipšic dostal k informáciám, ktoré podľa Tótha v spise nie sú, to zostáva tak trochu záhadou.