ničivosť Katriny mala s politikou málo spoločné. Len odhalila neschopnosť vlády, štátnej i federálnej, primerane uchrániť obyčajných Američanov. V ten august sa v americkej politike niečo zlomilo.
Rovnakým spôsobom sa niečo zlomilo v lete roku 2015 aj v politike európskej. Tisíce migrantov kráčali ešte pred Merkelovej gestom naprieč európskym kontinentom, prespávali pod holým nebom či v improvizovaných podmienkach a prekračovali hranice európskych krajín bez toho, aby s tým vlády dokázali niečo urobiť.
„Jediná cesta k neutralizácii populistov je to, aby existujúce vákuum vyplnili európske inštitúcie a európski lídri.“
Zdrojom emocionálnej sily oboch prípadov bola bezmocnosť tých, ktorí v rukách držali verejnú moc. Občania právom očakávajú, že ak treba, vláda dokáže konať – akokoľvek si pod „konaním“ rôzni ľudia predstavujú rôzne veci. Počas Katriny a európskej utečeneckej krízy vlády ani európske inštitúcie konať nevedeli – nesplnili si teda svoju základnú povinnosť uloženú pomyselnou spoločenskou zmluvou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.