marián Kočner sedí teraz v kolúznej väzbe. Je trestne stíhaný pre podozrenie z falšovania mnohomiliónových zmeniek. Na súde sa však neobjaví, jeho advokát doručil na Špecializovaný trestný súd žiadosť o konanie pojednávania za jeho neprítomnosti. Predseda senátu to zobral na vedomie.
Denník N informuje, že súd rozhodol o tom, že proces bude celých šesť dní bez prítomnosti Mariána Kočnera. Hlavné pojednávanie je zatiaľ naplánované na pondelok až stredu tohto a budúceho týždňa. Prokuratúra neprítomnosť namietala. Obávala sa, že Kočner potom bude napádať procesnú stránku.
Ako píše denník SME prokurátor Ján Šanta na súdnom pojednávaní predložil ďalší dôkaz proti Ruskovi a Kočnorovi - údajnú piatu zmenku. Pavol Rusko predtým vo svojej výpovedi povedal, že ,,nepredpokladá, že existujú viac než štyri zmenky."
Nová piata zmenka nebola súčasťou spisu. Obhajca Marek Para to namieta, hovorí, že nie je jasné odkiaľ pochádza a nie je to originál. Prokurátor Šanta mu oponuje a tvrdí, že zdrojom odkiaľ má zmenku je operatívna činnosť polície. Ide zrejme o najväčšie prekvapenie procesu.
Z falšovania zmeniek v astronomickej sume 69 miliónov eur je Kočner podozrivý spolu s bývalým generálnym riaditeľom Markízy Pavlom Ruskom. Obaja tvrdia, že zmenky podpísali ešte v roku 2000 ako urovnanie za kauzu Gamatex, keď chcel Kočner násilím prevziať televíziu Markíza. Podľa Markízy to nie je pravda, zmenky sú sfalšované a Rusko ich podpísal až v roku 2016. Toto je len zlomok z „podnikateľskej“ kariéry Mariána Kočnera. Odkiaľ sa vlastne vzal? V čom všetkom mal prsty?
„Mal šťastie, že prišla revolúcia a polícia ho prestala preverovať za nedovolené podnikanie, neznamená to však, že s pochybnými obchodmi prestal.“
Vyštudovaný novinár mal cit na „podnikanie“ už pred Nežnou revolúciou. Svojským prístupom a šarmom sebe vlastným si dokázal vybaviť veci tak, aby z nich vždy profitoval. V Slovenskej televízii kolovala historka o tom, ako redaktor televízneho spravodajstva Marián Kočner odmietol vyrobiť reportáž s vysvetlením, že musí dohliadnuť na svojich „chlapcov”.
Jeho „chlapci“ vtedy umývali okná na výškovej budove Slovenskej televízie. O podobných brigádach hovoril Kočner aj neskôr, keď priznal, že na svoje „podnikanie” využíval telovýchovnú jednotu. ,,Bohužiaľ, bolo to v čase tvrdého komunizmu a nedalo sa to robiť úplne legálne. Hraničilo to s nedovoleným podnikaním, pre ktoré som mal dokonca opletačky so zákonom,” opísal svoje začiatky pre časopis Život.
Neskôr začal načierno dovážať počítače a kopírky, hovorí, že najmä táto činnosť, počas socializmu zakázaná, mu zarobila prvé milióny. Mal šťastie, že prišla revolúcia a polícia ho prestala preverovať za nedovolené podnikanie, neznamená to však, že s pochybnými obchodmi Kočner po revolúcii prestal. Našiel si iný spôsob.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.