je pravda, že ste katolík?
Po otcovej strane áno, predkovia z matkinej strany boli moslimovia. Ale nie som praktizujúci veriaci. Mojou hlavnou identitou je to, že som Albánec, náboženstvo je až druhoradé. Tak to cíti aj môj 13-ročný syn. Oslavujem Vianoce, Veľkú noc. Nikdy som sa nebol modliť v mešite.
spomínate si, ako sme sa stretli v Kosove prvýkrát po vojne v roku 2000?
Neviem presne, obaja už asi vyzeráme inak ako pred dvadsiatimi rokmi.
bola to spomienka na padlého bojovníka UÇK. Prišli ste na staršom čiernom mercedese s rukou písanou značkou HARADINAJ, mali ste na tvári modriny po konflikte s ruskými vojakmi pri moste, ktorý zničilo NATO.
(Smiech.) Môže byť, čosi také sa ozaj stalo. V tých časoch sme nemali značky na autách, tak sme si ich vyrábali sami.
aký je váš pocit z desiatich rokov samostatnosti Kosova?
Tie roky nás mnohému naučili. Učíme sa zodpovednosti, tomu, ako vládnuť krajine. To sme predtým nevedeli.
a váš osobný pocit?
Ja sám som sa mnohému naučil.
kosovo doteraz uznalo 116 krajín OSN. Očakávali ste v roku 2008 viac, ako ste dosiahli?
Isto, očakávali sme viac. Kosovo bolo po vojne v roku 1999 na dne, nebola tu infraštruktúra, nefungovala ekonomika, inštitúcie. Realisticky povedané, všetko je vo vývoji. Z mnohých vecí budujeme ešte iba základy, výsledky ešte nevidno.
skúste byť konkrétny.
Musíme tu budovať vládu zákona, to sa nám zatiaľ celkom nedarí, vytvárať pre ľudí pracovné príležitosti. Na to je nevyhnutná infraštruktúra, diaľnice a železničné trate, energetika.
po vojne v roku 1999 ste si boli celkom istý, že Kosovo bude nezávislé?
My Albánci sme chceli nezávislosť pred vojnou aj po nej. Nebola nijaká opcia ostať so Srbskom.
naďalej päť krajín EÚ, medzi nimi Slovensko, neuznáva nezávislé Kosovo. Čo s tým chcete robiť?
Je to prirodzený dôsledok vojny. Napokon nás však aj týchto päť krajín uzná. Západný Balkán si plní svoje úlohy a všetci nás pozorujú, sme pod kontrolou, čo je dobre. Ponechanie slabého Balkánu by znamenalo slabú Európu. Snažíme sa našu prácu robiť dobre, môže to potvrdiť aj váš minister zahraničia Miroslav Lajčák, ten je tu veľmi rešpektovaný.
„Verím, že naša vojna za slobodu bola legitímna. A konali sme čestne, rešpektujúc naše zvykové normy.“
nie je otázka uznania Kosova spojená niekde so strachom zo separatizmu menšín v krajinách, ako je Slovensko?
Veríme, že náš prípad je unikátny, neporovnateľný. Máme napríklad veľké sympatie a rešpekt voči Španielsku, nechápeme baskický separatizmus. Takisto dôverujeme Bruselu. Nezávislé Kosovo nie je v konflikte s čímkoľvek a kýmkoľvek na európskom kontinente.
čo bude znamenať pre Kosovo, ak vás týchto päť krajín naďalej nebude uznávať?
Je to veľmi iracionálna situácia, to uznávam. Oslabuje to Balkán aj Európu ako takú. To je všetko, čo k tomu môžem povedať. Profitujú z toho iné časti sveta, krajiny, ktoré nás ako Európu blokujú. Je nerozumné neuznať Kosovo ako člena rodiny. Všetci tým strácame.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.