nad štadiónom sa vtedy vznášal text: „I had this perfect dream/ Un sueno me envolvio/ This dream was me and you/ Tal vez esta aqui…“. V Barcelone sme vtedy získali štyri zlaté, tri strieborné a jednu bronzovú medailu, posledný raz ako Československo. Zlatý oštepár Jan Železný, desaťbojár Robert Zmelík, vodný slalomár Lukáš Pollert, strelec Petr Hrdlička, strieborní vodní slalomári Jiří Rohan a Miroslav Šimek, veslár Václav Chalupa a bronzový strelec Luboš Račanský boli naši – viac ako Slováci, ktorí dnes dobýjajú českú Prahu.
Celkom určite mám rád Barcelonu aj pre tortu Antonia Gaudího s názvom Sagrada Familia. Pre obrazy Joana Miróa, ktoré sú naším detským snom o maľovaní. Pre more. Aj pre promenádu La Rambla a pamiatku trinástich mŕtvych, ktorých zavraždil po útoku dodávkou 17. augusta 2017 islamistický terorista.
„Aby nikto nikoho nezabíjal, lebo krv sa vpíja do pamäti.“
Mám rád FC Barcelonu pre Andrésa Iniestu, Gérarda Picquého, Sergia Roberta, pre argentínsku genialitu Lionella Messiho, pre Francúza Ousmana Dembélého, Nemca Marca-Andrého ter Stegena, Uruguajca Luisa Suáresa, Brazílčanov Paulinha a Rafinha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.