jUDr. Radomír Bžán zastupoval Slovenskú republiku v arbitrážnom spore so Slovenskými elektrárňami vedenom na viedenskom súde. Slovenská republika tento spor vyhrala a pán Bžán má nárok na odmenu, ktorá je podľa zmluvy vo výške jedenásť percent zo sumy, o ktorú v spore išlo. To znamená 64 000 000 eur (slovom šesťdesiatštyri miliónov eur, ešte raz, šesťdesiatštyri miliónov eur) pre pána Bžána. Podľa iných informácií to má byť dokonca 77 000 000 eur.
Túto odmenu považujú za neprimerane vysokú všetci, ktorí sa k nej verejne vyjadrili. Od novinárov cez opozičných poslancov až k predstaviteľom vládnej koalície vrátane premiéra Fica. Ako je teda možné, že v zmluve je stanovená taká vysoká odmena? A čo budeme s tou zmluvou robiť?
Odpoveď na prvú otázku nie je podľa všetkého nijako zložitá. Pán Bžán sa podľa zistení novinárov dobre pozná s niektorými predstaviteľmi Smeru – sociálnej demokracie. A to je v tejto krajine najlepší spôsob, ako prísť k desiatkam miliónov eur za prácu v hodnote rádovo nižšej. Odpoveď na druhú otázku nie je zrejme o nič zložitejšia. Zmluvu pravdepodobne nedodržíme úplne, ale len do istej miery.
Ale to sa dá, nedodržiavať zmluvy? A ak sa to aj v nejakých pokútnych prípadoch dá, je možné, aby zmluvy nedodržiaval štát? Áno, je to možné, a práve o zmluvy a ich dodržiavanie v celom prípade ide.
Spor sa totiž týka prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Túto elektráreň prevádzkovali od roku 2006 Slovenské elektrárne, ktorých vlastníkmi boli talianska firma Enel (66 percent) a Slovenská republika (34 percent). Dialo sa tak na základe zmluvy podpísanej za Dzurindovej vlády. Lenže zmluva, ktorú podpíše tento štát za vlády Mikuláša Dzurindu, sa nemusí páčiť tomu istému štátu za vlády Roberta Fica. A tak hľadal Fico všetky možné cesty a cestičky, aby nemusel túto zmluvu plniť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.